Do školy nechodia stredoškoláci, druhý stupeň a niekde ani ten prvý.
Foto: SITA„Ak je vzdelávanie prioritou i pre Slovensko, už dnes by sme mali poznať plán pre postupný návrat detí do škôl a k aktivitám, ktoré rozvíjajú ich potenciál. V prvej vlne pandémie deti nemali hlas a školy boli otvárané posledné v balíku s nočnými klubmi. Obávame sa, že sme sa ako spoločnosť príliš neposunuli," hovorí Andrea Hajdúchová, jedna z iniciátoriek výzvy.
Jednoduché celoplošné opatrenia by mali podľa signatárov nahradiť riešenia, ktoré hľadajú kompromis medzi prioritami spoločnosti. Zohľadniť by sa tak podľa nich mala pri prezenčnom vzdelávaní situácia v regióne a charakter školy, zvážiť by sa malo aj striedanie ročníkov, prípadne vrátenie vybraných ročníkov do škôl, napríklad maturantov. Navrhujú tiež obmedzenie mobility medzi regiónmi s vysokou a nízkou incidenciou prípadov či využitie antigénových testov v školách. Riešenia treba podľa výzvy hľadať i pri rozvojových aktivitách pre deti, ktoré sú rovnako celoplošne zrušené.
Psychológovia v tejto súvislosti upriamujú pozornosť na viacero štúdií, ktoré potvrdzujú, že sociálna izolácia počas pandémie zhoršuje mentálne zdravie detí. „Systematická štúdia zistila, že sociálna izolácia zvyšuje riziko vzniku depresie, pričom na rozvoj depresie vplýva najmä dĺžka trvania karantény. To nám napovedá, že pre deti je extrémne dôležité, aby sociálna izolácia trvala najkratšie, ako sa dá," konštatuje psychologička Mária Balážová.
Upozorňuje, že kým mladšie deti prežívajú skôr úzkosť a obavy, ktoré sa môžu prejaviť zmenou správania, u starších detí prevládajú pocity osamelosti, s ktorými sa spája depresivita. Poznamenáva zároveň, že sa nehovorí ani o deťoch, ktoré majú špeciálne vzdelávacie potreby či z rodín v zlej socioekonomickej situácii.
