Vytrvalej bojovníčke Emke zaspieva Jana Kirschner a Para

pt, 24. júla 2019 o 06:00

Za svoje miesto na tomto svete sa bije už od narodenia. Emke Krajčírovej bezprostredne po príchode na svet zistili vážnu infekciu, ktorá ju prinútila od prvých chvíľ bojovať o život. Bojuje dodnes, už 11 rokov. Nevie chodiť, rozprávať, dobre nevidí ani nepočuje, napriek tomu sa vytrvalo snaží.

Emka a jej sestry. Sú pre ňu inšpiráciou aj motiváciou.

Foto: Nadácia Adeli


Emka bola vytúžené dieťa manželov Krajčírovcov. Zákerná infekcia jej však značne poškodila mozog, sluch a zrak. A tak namiesto radosti z prvých pokrokov riešili ona i jej rodina záchranu života.

Emka má za sebou viacero operácií a zákrokov, ktoré vždy zvládla neuveriteľne statočne. Bez veľkého plaču či sebaľutovania.

Napriek dlhej a náročnej liečbe má Emka úplne iné detstvo ako jej rovesníci. Kým tí trávia prvé roky hraním a objavovaním sveta, ona bojuje o každý pohyb, ktorý by mohla urobiť sama. Predovšetkým rehabilitáciami a potrebnými zákrokmi.

Emka s mamou a sestrami v rehabilitačnom centre Adeli.

Foto: Nadácia Adeli

„Emka je ležiace dievčatko, no snaží sa ako najviac vie. Má neskutočnú chuť žiť, je veľmi spoločenská a komunikatívna takým svojským spôsobom,“ opisuje jej mama Gabriela.

Zázraky čakať nemožno, ide najmä o to, aby sa stav nezhoršoval, aby Emka nemala bolesti a mohla sa tešiť aspoň z drobností. Veľmi jej pomáhajú jej dve mladšie sestry. Tie ju motivujú a povzbudzujú. „Veľmi sa s ňou túžia hrať a ona s nimi,“ približuje Gabriela Krajčírová. Sú to krásne chvíle, a zároveň dojímavé.

„Pre nás ako rodičov je na jednej strane krásne sledovať ako jej dve sestry pomáhajú, no na druhej strane sa nám tlačia slzy do očí, keď vidíme ako si Emka nemôže vychutnať obyčajnú naháňačku, či hru s bábikami,“ dodáva.

Napriek všetkému to nevzdávajú. „Emka je pre nás inšpiráciou a zrkadlom toho, čo je v živote dôležité. A pre jej vnútornú silu a krásny úsmev s ňou bojujeme a podporujeme ju,“ vraví.

Emka rehabilituje v neurorehabilitačnom centre Adeli Medical Centre, čo je pre rodinu finančne náročné. Z jej rodičov pracuje iba otec, mama nemôže, pretože sa o Emku stará. Preto je každá pomoc vítaná. Emka má uverejnený svoj príbeh na stránke Nadácie Adeli a pomôcť môže každý aj zaslaním darcovskej SMS v tvare: DMS ADELI na číslo 877, do konca augusta 2019.

V rámci charity pôjde na podporu Emky a jej liečbu časť výťažku z piatkového koncertu Jany Kirschner a skupiny Para. Konkrétne dve percentá z ceny každého predaného lístka. Koncert sa začína o ôsmej večer v prírodnom amfiteátri. Vstupenky možno kúpiť aj priamo na mieste za 25 eur, v predpredaji sú za 19. Lístok pre deti nad 10 rokov stojí 10 eur.

Emkina rodina je za podporu vďačná. „Sme vďační za každú pomoc. Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám pomôžu,“ vraví Gabriela.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Hendikepy - ďalšie články

  • Obrázok Mladá mamička prakticky nevidí, ale veľmi sa teší zo života: Som hrdá, aká som a čo som dokázala

    Mladá mamička prakticky nevidí, ale veľmi sa teší zo života: Som hrdá, aká som a čo som dokázala

    Majka Ondrejkovičová (39) z Martina je prakticky nevidiaca. Trpí takzvaným rúrkovitým videním, čo znamená, že dokáže ako tak vidieť len periférne, a aj to len za pekného slnečného počasia. Napriek tomu však zdarne vychováva dve malé dcérky a tretie dieťatko očakáva.

  • Obrázok Dáma s hranostajom od postihnutej Aničky je v dražbe na pomoc hendikepovaným

    Dáma s hranostajom od postihnutej Aničky je v dražbe na pomoc hendikepovaným

    Obdivujete Dámu s hranostajom alebo slávne Slnečnice? Svetoznáme obrazy v Leonarda da Vinciho a Vincenta van Gogha síce získať nemôžete, ich unikátne repliky, ktoré namaľovala Anička Huťová s Downovým syndrómom však áno. Na obe diela prebieha v týchto dňoch dražba, ktorej výťažok pôjde na umeleckú terapiu postihnutých detí i dospelých.

  • Obrázok Keď zviera dokáže viac ako lekár

    Keď zviera dokáže viac ako lekár

    Keď nevládze človek, nastupujú zvieratá. Platí to aj v liečbe, kde sú psy či kone vďačným a nenahraditeľným pomocníkom. Pomáhajú zlepšovať fyzický aj psychický stav, podľa odborníkov sa však stále nevyužívajú v maximálnej možnej miere.

  • Obrázok Dojímavé video chlapčeka, z ktorého ide obrovská sila. Všetci sa môžeme učiť

    Dojímavé video chlapčeka, z ktorého ide obrovská sila. Všetci sa môžeme učiť

    Človeku sa tisnú do očí slzy, zároveň sa však od dieťaťa má čo učiť. Z postihnutého chlapčeka, ktorý si sám bez reptania pokojne nasadzuje protézu, akoby to bola detská skladačka, ide úžasná sila. Schopnosť prijať realitu taká, aká je, zbytočne nelamentovať nad niečím, čo sa nedá zmeniť a venovať sa tomu, čo možné je. Kto z nás to dokáže?

  • Obrázok Má 12 rokov a život bez budúcnosti. Chlapca zničil matkin alkoholizmus

    Má 12 rokov a život bez budúcnosti. Chlapca zničil matkin alkoholizmus

    Túži po láske, ale nevie ju prijať, túži po kamarátoch, ale nedokáže s nimi vychádzať. Michal má 12 rokov, a pred sebou žiadnu budúcnosť. Za jeho smutný osud môže alkohol, ktorému prepadli jeho rodičia, a ktorý si matka neodoprela ani v tehotenstve.

  • Obrázok Mamička Johanky s Downovým syndrómom: Náš život je veľmi bohatý

    Mamička Johanky s Downovým syndrómom: Náš život je veľmi bohatý

    Oravčanka Johanka Kondelová sa narodila s Downovým syndrómom, jej rodičia však nechceli, aby sa vzdelávala v špeciálnych školách, ale bežných. A išli si za tým sebavedomo už od škôlky. „K tomuto rozhodnutiu sme dospeli po uvedomení si, čo je pre Johanku dôležité. Bolo jasné, že potrebuje zdravé vzory v správaní či reči. Tieto deti sa totiž rýchlo učia napodobňovaním,“ vraví v rozhovore Johankina mamička Viera.

  • Obrázok Na vozíku a sám vychoval dve deti: „Je jedno, či chodíte, alebo nie. Dôležité je, ako žijete svoj život“

    Na vozíku a sám vychoval dve deti: „Je jedno, či chodíte, alebo nie. Dôležité je, ako žijete svoj život“

    Optimizmus a radosť zo života by mohol vyučovať na vysokej škole. Hoci je Jan Lacko už 26 rokov na vozíku, sám dokázal po rozvode perfektne vychovať dve deti. Ľudia ho za to potľapkávali po pleciach, on však nechápal, čo je na tom obdivuhodného. „Či na vozíku, alebo nie, o deti som sa postarať musel,“ vraví rozhodne.

Ďalšie články v rubrike >