K dosiahnutiu súmernosti bábätkám pomáha aj nosenie, vzor rodiča im pomáha pochopiť, ako vlastné telo používať.
Foto: Tomáš KožíkUpozorňuje na to lektorka a poradkyňa nosenia Anna Pohořálková na svojom portále vbavlnce.cz. Súmernosť sa síce vo všeobecnosti považuje za dôležitý prvok, často však predovšetkým z estetického hľadiska. Keď sa bližšie pozrieme na človeka, zistíme, že jeho organizmus súmerný nie je. A to navonok, ani vnútri.
„Náš mozog nie je súmerný, ani anatomicky, ani funkčne,“ pripomína Anna Pohořálková. Rovnako ani zvyšok tela – niektoré orgány sú na ľavej strane, iné na pravej. Jednu ruku máme šikovnejšiu než druhú, prsty na jednej hrubšie, jedno chodidlo kratšie, dokonca ani naša tvár nevyzerá rovnako z oboch strán.
Takže treba za každú cenu vyžadovať súmernosť od detí?
„Podľa mojich skúseností sa význam súmernosti veľmi preceňuje. Keď svoje dieťa viažete do šatky alebo do nosiča, samozrejme, dbáte, aby ste mali rovnomerne zaťažené ramená, a aby dieťa bolo rovnomerne podopreté. Pretože je to tak pohodlnejšie pre vás i pre dieťa. Ale výsledok už súmerný byť nemusí,“ hovorí Anna Pohořálková s tým, že dieťa sa tam už upraví, ako vyhovuje jemu.
Bábätko je totiž živá bytosť s vlastnou vôľou. Teda niektorému napríklad vyhovuje mať v šatke či nosiči jednu ručičku hore, druhú dolu, prípadne mať hlávku vytočenú na jednu stranu. A aj keď na posteli napríklad pri pretáčaní sa na bruško preferuje len jednu stranu, je to úplne normálne.
Počúva totiž svoje prirodzené inštinkty, ktoré ho potom, po čase, nasmerujú na rozvoj aj druhej strany. Anna Pohořálková opisuje vlastnú skúsenosť, keď jej dieťa vytáčalo hlavičku zakaždým len na jednu stranu. „Po pár dňoch či týždňoch začalo otáčať hlavu znovu dôsledne na druhú stranu,“ uvádza na svojom portále.
Z nesúmernosti netreba robiť hneď vedu, potvrdzujú to aj psychológovia. Podľa vývojovej psychológie si dieťa jednotlivé schopnosti neosvojuje súmerne. „Vždy sa učí na jednu stranu, potom na druhú, potom tie zručnosti integruje, vracia sa k nim a pribaľuje na ne nové. Ale ten proces neprebieha súmerne,“ vysvetľuje lektorka.
Vidieť to možno aj u starších detí, napríklad keď sa učia chodiť po schodoch. Najprv vyšľapujú jednou a tou istou nohou, druhú len priložia na ten istý schod. Mnoho rodičov deti núti nohy striedať, boja sa, že budú mať jednu nohu silnejšiu než druhú. Je to však zbytočné, po čase dieťa dospeje a aj bez nútenia začne nohy striedať a chodiť po schodoch normálne ako dospelí.
Prospešné nosenie
Niekedy sa bábätká už nesúmerné rodia – napríklad ak v maternici boli dlhodobo v nesúmernej polohe. „Potom v prostredí zemskej tiaže mu môže chvíľu trvať, než sa s týmto stavom vyrovná,“ vysvetľuje Anna Pohořálková.Odborníci vtedy radia dieťa polohovať, ukazujú cvičenia... Čo je však pre dieťa podstatne príjemnejšie než stresujúce terapie, je obyčajné nosenie. Anna Pohořálková ho považuje za vynikajúci doplnok terapie. „Nosenie na súmernom tele rodiča pomáha dieťaťu aktivovať súmernosť vlastného tela. Pomáha mu pochopiť, ako svoje telo používať, a to v teple a bezpečí u tých najbližších,“ vraví.
Rodičom zároveň pripomína, aby dieťaťu aj pri nosení dopriali voľnosť, zvoliť si polohu, ktorá mu vyhovuje. „Nechajte ho sa hýbať. Pohyb je základná ľudská potreba. Nepomerujte dieťa podľa pravítka. Základnú kontrolu súmernosti robí lekár v ordinácii pomocou aktivácie súmerných reflexov, ktoré sú vôľou neovplyvniteľné, preto sú spoľahlivejším indikátorom problémov,“ pripomína.
Čo sa týka ostatných vecí, bábätká sa vyvíjajú vlastným tempom, ktorý nie je pravoľavo súmerný. „Kontrola je niečo, čo nám znemožňuje prežívať radosť. Preto menej kontrolujme a viac sa s deťmi radujme,“ odkazuje odborníčka.
