Výroba umelého mlieka škodí planéte zhruba ako 70-tisíc áut, hovorí štúdia

Patricia Poprocká, 26. novembra 2019 o 05:29

Má lákavú reklamu, sľubujúcu hory-doly niekedy tak presvedčivo, že mnohé mamičky, ktoré by mohli svoje dieťa dojčiť, niekedy radšej siahnu po prášku. Okrem toho, že je umelé mlieko pre organizmus bábätka oveľa menej prínosné než materské mlieko, má aj škodlivé vplyvy na životné prostredie. Poukázal na ne lekársky magazín The British Medical Journal, informovalo na svojej internetovej stránke občianske združenie Mamila.

Dojčite, stojí to za to. Okrem nenahraditeľných prínosov pre bábätko dojčením nepriamo pomáhate aj planéte.

Foto: shutterstock.com

Prestížny britský časopis zdôrazňuje, že negatívnym vplyvom výroby umelého mlieka na planétu by sa mala začať venovať celosvetovo oveľa väčšia pozornosť než je tomu dnes. Zároveň je dôležité podporovať matky v dojčení, vytvárať im na to vhodné podmienky už v pôrodniciach. Pri problémoch im poskytnúť poradenstvo, pomoc, nie ponúknuť ako náhradu krabicu s umelou výživou.

Keby sa namiesto umelého mlieka ponúkala matkám podpora dojčenia, malo by to podľa britskej štúdie vo Veľkej Británii rovnaký globálny efekt, ako keby z ciest zmizlo 50 000 až 77 500 áut ročne, cituje Mamila lekársky časopis.

Dojčenie, teda nepoužívanie umelého mlieka, je pre ochranu planéty dôležité aj z ďalších dôvodov. The British Medical Journal uvádza tieto:

Skleníkové plyny

Výroba mäsa a mliekarenský priemysel patria podľa ekológov k vysokým producentom skleníkových plynov. Prisudzuje sa im 30-percentný podiel na ich celkovej tvorbe. No a umelé mlieko sa vyrába predovšetkým z kravského mlieka.

Vysoká spotreba vody

Na kilogram kravského mlieka v prášku je potrebných 4700 litrov vody. Práve zo sušeného mlieka sa potom vyrába dojčenské umelé mlieko.

Ťažko získané prísady

Výrobcovia umelého mlieka svoje produkty vytvárajú pridávaním rôznych prísad, aby mali väčšiu výživovú hodnotu, ľahšiu stráviteľnosť, trvanlivosť, žiaducu konzistenciu a podobne. Takže do umelej výživy miešajú napríklad aj palmový, kokosový, repkový a slnečnicový olej, oleje z húb, rias a rýb, minerály a vitamíny. „Výroba všetkých týchto prísad má nepriaznivý vplyv na životné prostredie,“ upozorňuje štúdia. Napríklad výroba palmového oleja je v posledných rokoch predmetom ostrej kritike ochranárov, keďže pre zakladanie palmových plantáži dochádza k likvidácií veľkých plôch lesa.

Energia na zohrievanie

Podľa britskej analýzy si daň na životnom prostredí vyberá aj energia potrebná na zohrievanie umelého mlieka. Každoročne sa jej spotrebuje toľko, koľko treba na nabitie 200 miliónov smartfónov.

Odpad z obalov

Nádoby od umelého mlieka sa nepoužívajú opakovane a veľká časť z nich končí na skládkach odpadu. Britská štúdia vypočítala, že ročne nádoby z umelého mlieka vytvoria 86 -tisíc ton kovu a 364-tisíc ton papiera za rok.

Článok Mamily o negatívnych vplyvoch výroby umelého mlieka na životné prostredie si môžete prečítať TU.

Koniec s reklamou
The British Medical Journal prestal zverejňovať reklamu na umelé mlieko, čím prišiel o 350-tisíc eur ročne. Ako vysvetlil, nerobí kampaň proti umelému mlieku, ale chce obmedziť nekalé praktiky výrobcov. Reklamy na umelé mlieko totiž často uvádzajú mnoho nepotvrdených tvrdení o výhodách a naopak, neuvádzajú dostatočne všetky riziká. Mnohé tvrdenia výrobcov nie je možné potvrdiť vedeckými informáciami, dôkazy niekedy môžu dokonca aj chýbať alebo sa vzťahovať na iný produkt. „Rozhodnutia, kedy a ako použiť umelé mlieko by nemali byť uskutočňované na základe komerčných reklám, ale by mali byť poskytované nezaujatými subjektmi,“ vysvetlil stopku reklamám na umelú výživu The British Medical Journal.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >