Štítna žľaza sa v tehotenstve prirodzene zväčšuje, po pôrode sa časom dostane do normálu.
Foto: shutterstock.comOchorením štítnej žľazy trpia približne dve z desiatich žien. Často sa diagnostikujú práve v obdobiach, kedy ženský organizmus zažíva najväčšie množstvo hormonálnych zmien. Teda v puberte a v tehotenstve.
„Po pôrode sa môžu objaviť zmeny štítnej žľazy,“ hovorí endokrinológ Juraj Štekláč z bratislavskej Goljer Clinic. Ak mala žena problémy už predtým, po tehotenstve sa podľa neho môžu zhoršiť už existujúce ochorenia štítnej žľazy, ale rovnako aj vzniknúť nové.
Štítna žľaza je pre organizmus mimoriadne dôležitá, jej hormóny zasahujú do každej bunky a sú ako keby v tele udavačom taktu chodu organizmu. Najnáchylnejšie na jej poruchy sú ženy, ktorých mamy či staré mamy mali problémy so štítnou žľazou. „Genetická predispozícia, zvlášť autoimunitných ochorení štítnej žľazy, je pomerne silná,“ pripomína doktor Štekláč. Tie sa poväčšine dedia v ženskej línii stará mama - mama -dcéra - vnučka. V línii sa môže vyskytnúť aj muž, to je ale podľa neho menej časté.
V tehotenstve, pred ním a po ňom
Najčastejším ochorením je autoimunitný zápal štítnej žľazy so zmenami jej veľkosti, štruktúry a funkcie. Práve zmena štruktúry štítnej žľazy si vyžaduje lekársky dohľad, ak v nej vzniknú ložiská, takzvané uzly. Väčšinou nebývajú problémové, treba ich však skontrolovať odborníkom, minimálne ultrazvukom. V prípade potreby sa robí aj punkcia, aby sa zistilo, čo sa v uzle nachádza.
Autoimunitný zápal štítnej žľazy po pôrode môže vzniknúť alebo sa zhoršiť aj preto, že počas tehotenstva je imunitný systém prirodzene utlmený. Po ňom sa vracia do pôvodného stavu, a s ním aj prípadné autoimunitné ochorenia, vrátane toho štítnej žľazy. „Tak môže autoimunitný zápal štítnej žľazy vyústiť do jej náhle zníženej činnosti (hypotyreóza), alebo menej často do zvýšenej (hypertyreóza na podklade autoimunitne podmienenej Graves-Basedowovej choroby),“ vysvetľuje Juraj Štekláč.
Štítna žľaza môže za ospalosť aj nespavosť
Výrazne znížená činnosť štítnej žľazy sa prejavuje únavou, nevýkonnosťou, lámavosťou nechtov, vypadávaním vlasov, zimomravosťu až depresiami. Do určitej miery to môžu byť bežné príznaky popôrodného stavu, ak sú však výrazné, treba upriamiť pohľad na štítnu žľazu. Liečba je jednoduchá - podávaním tabletky tyroxínu, identického hormónu štítnej žľazy.
Naopak zvýšená činnosť v rámci Graves-Basedowovej choroby sa prejavuje nadmerným potením, nespavosťou, búšením srdca. „Počas dojčenia sa zvyčajne lieči propytiouracilom,“ pripomína doktor Štekláč.
Výkyvy hladín hormónov sa však podľa neho často upravia aj spontánne. Tiež je prirodzené, ak je štítna žľaza po pôrode ešte mierne zväčšená.
Tiež po prirodzenom zväčšení štítnej žľazy v tehotenstve, môže po pôrode ešte mierne pretrvávať.
Pestrá strava je najlepšia
A hoci sa dnes veľa diskutuje o nedostatku jódu, ktorý organizmus v gravidite spotrebúva viac, podľa Juraja Štekláča nejde o závažný problém. „Jodizácia soli dostatočne pokrýva jeho potrebu. A aj keby sme si doma nič neposolili, opracované potraviny sú vždy solené pomocou jodizovanej soli. Situácia s nedostatkom jódu by mohla vzniknúť v špecifickej situácii pri nie bežnom stravovaní, keby si napríklad niekto samostatne vyrábal potraviny bez opracovania jodizovanou soľou,“ vysvetľuje.
V prípade nutnosti je možné dodávať jód v podobe výživových doplnkov.
Životosprávou sa ochorenia štítnej žľazy nedajú príliš ovplyvniť. „Jedine vyhnúť sa v niektorých prípadoch tendenčnému stravovaniu takzvanými strumigénmi, čo je listová zelenina. Strava má byť pestrá. Vhodné je vyhnúť sa stresu, ktorý najskôr zhoršuje priebeh autoimunitných ochorení aj štítnej žľazy,“ odporúča Juraj Štekláč.
