Nie je chlebík ako chlebík. Aj dnešné obsahujú množstvo umelých prísad.
Foto: shutterstock.comJe pochopiteľné, že mnohým sa lúštiť drobné písmenká nechce a rezignujú v nádeji, že škodlivé výrobky by sa predsa na pulty nedostali. Nie je to však tak, mnohé potraviny v snahe zachovať si čerstvosť, atraktivitu či trvanlivosť obsahujú chemické prísady, ktoré nie sú pre organizmus prínosom a môžu vyvolať nežiaduce reakcie.
Na čo sa pri čítaní obalov zamerať a ako odlíšiť kvalitné potraviny od predražených výrobkov plných lacných náhrad?
Povinné údaje a tie druhé
Obaly potravín by mali obsahovať povinné informácie o výrobku, ako sú napríklad názov, zoznam zložiek či zoznam technologických pomocných látok, ktoré môžu spôsobovať alergie alebo neznášanlivosť. A to aj v prípade, že sa používali pri výrobe alebo príprave potraviny, a v konečnom výrobku sa nachádzajú v pozmenenom stave. Ďalšie povinné údaje sú množstvo jednotlivých zložiek produktu, dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby, no a napokon podmienky skladovania, krajinu pôvodu, návod na použitie či označenie výživovej hodnoty.Druhú skupinu tvoria nepovinné údaje, kde si výrobca prezentuje obchodnú značku a grafiku na upútanie spotrebiteľa. V tomto prípade môžu byť údaje často skresľujúce, keďže ide o snahu presvedčiť ľudí, že si majú kúpiť práve tento výrobok. Často obsahujú tvrdenia typu, že majú „zdravotné prínosy“, „pridanie vlákniny“, „pravú ovocnú príchuť“ a podobne. Ale:
Pozor na reklamy
„Ochutenie rastlinou v skutočnosti vôbec neznamená, že ten produkt obsahuje aj skutočnú rastlinu. Ak napríklad niekto píše, že produkt je s príchuťou čučoriedok, nezabudnite skontrolovať na zadnej strane, či sú skutočne v produkte zahrnuté čučoriedky,“ radí na svojom instagramovom profile uznávaný gastroenterológ Ladislav Kužela.Ďalším častým marketingovým tvrdením je, že výrobok obsahuje veľa bielkovín. Aj v tomto prípade treba čítať s porozumením. Ladislav Kužela upozorňuje, že takýto proteín je často „zabalený“ s množstvom potravinárskych prísad, ako sú napríklad sladidlá a je a bez vlákniny.
Ani exoticky znejúce formy cukru, ako nektár z kokosových kvetov či ďatľový sirup nie sú zárukou zdravotných benefitov. „Stále však ide o druhy cukru, ktoré môžu stále viesť k prudkým výkyvom, čiže vzostupom a poklesom hladiny cukru v krvi,“ pripomína lekár. Okrem toho, odhaliť pridaný cukor v potravinách je niekedy ťažký oriešok, keďže sa môže skrývať pod rôznymi názvami.
A čo „éčka“?
Problém býva aj s takzvanými „éčkami“, čo sú umelé prísady, farbivá, konzervanty. Aj keď na internete možno nájsť užitočné stránky, ktoré spotrebiteľa zorientujú a rozdeľujú ich do skupín podľa škodlivosti, nie je to vždy ľahké. Niektorí výrobcovia totiž rozpíšu celý názov „éčka“ namiesto skratky, čo značne sťažuje vyhľadávanie. Inokedy je to zasa zmätočné písať opačne, pretože napríklad medzi „éčka“ patria aj niektoré antioxidanty či vitamíny (napríklad vitamín C s označením E300).ANKETA:
