Muchotrávka zelená.
Foto: Shutterstock.com„Huby sú veľmi obľúbenou potravinou, sú výživné, obsahujú vysoký podiel vlákniny, vitamíny A, B, D, obsah vitamínov v hubách je dokonca porovnateľný s niektorými druhmi zeleniny. Sú však všeobecne ťažšie stráviteľnou potravou, preto aj deti do troch rokov by nemali jesť huby vôbec, podľa niektorých doporučení je vhodné podávať huby deťom až nad 10 rokov,“ hovorí Soňa Lobotková, lekárka z interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce.
Huby sa delia na jedlé, škodlivé, jedovaté a smrteľne jedovaté. Tých posledných rastie v našich lesoch asi sedem osem druhov. Intoxikácie hubami tak patria medzi pomerne časté diagnózy a najnebezpečnejšie akútne otravy. Viažu sa najmä na sezónne obdobie zberu húb, od apríla do novembra. Podľa štatistík je na Slovensku každý rok asi 100 až 120 pacientov hospitalizovaných s otravou hubami.
„Otrava hubami môže vzniknúť aj požitím jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o takzvaný gastroenteritický typ otravy. Tento typ otravy je pri hubách veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Patria sem napríklad niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský, rýdzik kravský. Toxíny týchto húb sa ničia 40-minútovým varom. Nedostatočným tepelným spracovaním pôsobia na bunky žalúdka a čreva toxicky,“ vysvetľuje odborníčka v tlačovej správe.
Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do štyroch až šiestich hodín po ich zjedení. „Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do dvoch dní. I v tejto sezóne sme mali pacientov, ktorí zjedli síce jedlé huby, ale pravdepodobne nahnité, lebo išlo o jedlú hubu muchotrávku cisársku, takzvanú kráľovku,“ opisuje lekárka tohtoročnú skúsenosť.
Najnebezpečnejšou je otrava muchotrávkou zelenou (amanita phalloides). „Ide o takzvaný hepatotoxický typ otravy, keď toxíny tejto muchotrávky spôsobujú ťažké toxické poškodenie pečene až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek, stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta,“ hovorí internistka bánovskej nemocnice. Úmrtnosť pri otrave muchotrávkou zelenou je u dospelých až okolo 30 - 40 percent, u detí až 80 percent. Často si ju v lese hubári pomýlia s bedľou, šampiňónmi, plávkou.
„Už keď nám pacient povie, že jedol niektoré z týchto húb, musíme pomýšľať na otravu amanitou, ktorá je veľmi zákerná. Prvé príznaky nastúpia však až po 6 - 24 hodinách po jej požití, na rozdiel od ostatných typov, kedy príznaky nastupujú do dvoch až štyroch hodín. Pri každom podozrení na otravu treba prísť k lekárovi čím skôr, pretože tým je šanca na záchranu života väčšia,“ upozorňuje Soňa Lobotková.
Dôležité je pýtať sa, kto zbieral huby, či je skúsený hubár, ako vyzerali huby, ako boli upravené, koľko ľudí jedlo dané huby, či medzi nimi neboli deti, pretože u detí vždy býva otrava závažnejšia, kedy začali príznaky. Rizikom sú huby z neznámeho zdroja. „Medzi hlavné príznaky patrí nevoľnosť, vracanie a hlavne silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou. Smrteľná dávka toxínu amanitínu pre dospelého jedinca je menej ako 0,1 miligramu na kilogram telesnej hmotnosti, to znamená, že u pacienta s hmotnosťou 60 kilogramov stačí zjesť asi 50 gramov huby, čo sú zhruba jedna dve plodnice,“ hovorí lekárka.
,,Na Slovensku sa riadime špeciálne vypracovaným protokolom, ktorý bol vytvorený pod vedením profesora Svetozára Dluholúckeho v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Spôsob a komplexnosť liečby sú jedinečné na svete, dáva šancu vyliečiť otravu muchotrávkou zelenou, no iba keď sa nasadí včas. Pri každom podozrení na otravu muchotrávkou zelenou sa odoberá moč na vyšetrenie amatoxínov, ktorý je pozitívny už štyri a pol hodiny po požití muchotrávky. Je veľmi presný. Pred pár rokmi sa naše interné oddelenie zaradilo v množstve nameraných toxínov medzi nechcených rekordmanov, našťastie s dobrým koncom. Na našom JIS interného oddelenia bol hospitalizovaný pacient, ktorý si pomýlil muchotrávku zelenú s bedľou. V jeho moči bola nameraná dovtedy najvyššia hodnota, akú kedy na Slovensku zaznamenali, dokonca desaťnásobok hodnoty, kedy je vysoké riziko úmrtia. Len včasnou a komplexnou protokolárnou liečbou sa zabránilo závažnému poškodeniu pečene a obličiek,“ spomína Soňa Lobotková.
Ak už sa teda vyberiete na huby, hlavnou zásadou je zbierať len tie, ktoré skutočne stopercentne poznáte. Ak si nie ste úplne istý, radšej huby nechajte lese. Tiež je dôležité zbierať len zdravé huby, bez náznakov plesní, nepoužívať igelitové tašky a po príchode domov ich správne spracovať.
