Ľavú ruku nemá vôbec, z pravej len malý kýpeť. A hoci svoje dieťa nikdy nezovrie v náručí, nebráni jej to v starostlivosti oň od jeho prvých dní. Tak, ako táto hendikepovaná žena dokáže nohami umývať riad, dokáže aj prebaliť svoje dieťa a pomaznať sa s ním. Pozrite si milé VIDEO.
Starostlivosť o bábätko nie je jednoduchá ani so zdravými rukami. Niekto to dokáže aj bez nich.
Foto: shutterstock.com
Diagnóza Downov syndróm nie je nič radostné, pri predstave, aký život asi dieťa čaká, sa tisnú slzy do očí. Deti však na rozdiel od dospelých dokážu žiť prítomnosťou, a to, čo vidia dospelí čierne, vôbec tak nevnímajú. Naopak, potvrdzujú, že ak žijete tu a teraz, v prítomnom okamihu, žiaden problém vlastne nemáte. Viac nasledujúce VIDEO.
Bolo to rizikové tehotenstvo, ale Lilien sa napokon narodila vcelku normálne, v 38. týždni. Už po pár dňoch si však rodičia všimli, že dievčatko sa prestáva usmievať, často plače, je nervózne a čudne rozhadzuje rukami.
Uľahčuje život rodičom i deťom samotným. V Handlovej funguje od septembra nová škôlka, na ktorú by ocenilo veľa rodičov.
Bolo to úplne bezproblémové tehotenstvo, kým Natália v 30. týždni nedostala eklamptický záchvat. Šťastie v nešťastí bolo, že sa jej to stalo v nemocnici, v dosahu lekárov, ktorí okamžitým cisárskym rezom ju aj jej dcérku zachránili. Žiaľ, s doživotnou pečaťou na zdraví dievčatka.
Oproti rovesníkom je trocha zavalitejší a všímavejší. „Tréner mešká dve minúty... Prečo má teta čiapku? Bude asi pršať...“ Pôsobí dojmom zvedavého a trocha urozprávaného dieťaťa, ktoré všetko zaujíma. Kto ho pozná iba zbežne, vôbec by nepovedal, že tento 12-ročný chlapec je autista.
Zlá finančná situácia, psychické vyčerpanie, bezútešnosť náročných dní... Čo bolo poslednou kvapkou, ktorá dohnala cez víkend zúfalú matku Zuzanu, aby sa s postihnutou dcérou Patríciou (8) v náručí postavila na Liptove pred idúci vlak, sa už zrejme nedozvieme. Starostlivosť o postihnuté dieťa je však pre rodiny nesmierne náročná.
Lucia. Na pohľad krehké žieňa, osud sa s ňou však nemaznal. Stará sa o postihnutého syna, ktorý nechodí ani nerozpráva, a ku ktorému si teraz s manželom adoptovali bábätko. Sama pritom trpí chorobou krvi, je odkázaná na lieky, ale nesťažuje si. Berie, čo život prináša – raz radostnejšie, raz ťažšie chvíle, no vždy najlepšie ako vie.
