Martina od narodenia nevidí, a ako dôsledok detskej mozgovej obrny má aj obmedzenú pohyblivosť pravej strany tela. I tak je dnes šťastnou mamou jedenapolročného Jonáška a otvorene hovorí o tom, ako dokázala zladiť svoje hendikepy so starostlivosťou o dieťa.

Facebook

Jonáško má dnes rok a pol a s mamou sú takáto zohraná dvojica.

Foto: MAMILA

Zvládla to skvele, aj keď nešlo vždy hneď všetko ľahko. Trénovala síce už v tehotenstve, ale priznáva, že po pôrode jej veľmi pomohla laktačná poradkyňa a jej partner Roman, bez ktorého si takúto starostlivosť o dieťa nedokáže predstaviť. Výsledok je, že Martina svojho syna doteraz dojčí a dokonca i nosí v nosiči.

„Najťažšie bolo vziať si Jonáška k sebe, vzhľadom na postihnutie mojej ruky,“ hodnotí spätne materské začiatky pre portál mamila.sk, s ktorým sa podelila o svoj príbeh. Manipuláciu s bábätkom síce vopred trénovala na bábike s porovnateľnou hmotnosťou, napriek tomu však realita bola predsa len o niečo iná.

Rovnako ani pôrod nebol taký, aký očakávala. Pôvodne si Martina myslela, že porodí prirodzene a po následnom kontakte koža na kožu sa dojčenie prirodzene rozbehne samé. Všetko ale bolo inak. Pôrod skončil cisárskym rezom, a aby toho nebolo málo, pooperačný stav si vyžadoval i liečbu antibiotikami. „Kojenie Jonáška bolo značne obmedzené, veľmi ťažko si naň zvykal,“ spomína.

Martina otehotnela ešte v čase covidovej pandémie, vzhľadom na izoláciu počas tvrdého lockdownu sa na príchod dieťaťa s partnerom pripravovali študovaním článkov na internete, takže mali vcelku dobrý prehľad, kde hľadať akú pomoc. Keďže Martina chcela syna dojčiť, obrátila sa na laktačnú poradkyňu MAMILY. „Prišla za mnou a spolu sme robili všetko pre to, aby sa Jonáško mohol dojčiť navzdory mojim zdravotným obmedzeniam.“

Znamenalo to napríklad dokrmovanie na prsníku pomocou cievky a dojčenie tak často, ako si syn vyžadoval. Niekedy aj každú polhodinu. Začali tiež spávať celá rodinka v jednej posteli a nosiť Jonáška v nosiči. Obrovskú oporu našla Martina v partnerovi. „Roman ma po celý čas podporoval, vstával so mnou v noci, podával mi Jonáška k prsníku, pridržiaval ho. Pripravoval mi tiež mlieko na dokrmovanie či cievku k prsníku. Bez jeho pomoci si to nedokážem predstaviť,“ vraví.

Za úplne najkrajší zážitok považuje Martina moment, keď jej syna prvýkrát položili na hruď v kontakte koža na kožu. „Tá vôňa bola úžasná, skrátka neopísateľný elixír radosti, pohody a šťastia! Celkom ma to dojalo!“

Dnes má Martina 47 rokov, žije v Brne, a aj jej príbeh ukazuje, že i v tomto veku a so zdravotnými obmedzeniami je možné sa plnohodnotne starať o dieťa. Prekážky sú zdolateľné, ak je vôľa a Martina odkazuje aj ostatným ženám: „Choďte si za svojím snom!“

Rozhovor s Martinou si môžete prečítať na tomto odkaze.

Súvisiace články:

• „Niekedy je potrebná proste iba ochota,“ vraví o živote na vozíku mama troch detí Silvia Shahzad

• Slávna mama na vozíčku. Ako zvláda výchovu dvoch detí, ako vnímajú jej hendikep, ukazuje bez príkras na videách

• Mladá mamička prakticky nevidí, ale veľmi sa teší zo života: Som hrdá, aká som a čo som dokázala

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia