Údaje o výlučne dojčených bábätkách na Slovensku chýbajú.
Foto: shutterstock.comNa prvom mieste v štatistikách je Maďarsko, nasleduje Moldavsko, tretiu priečku si delia Nórsko a Fínsko. Maďarsko vykázalo v roku 2020 zhruba 95 percent dojčených bábätiek, zvyšné tri sú v rozpätí 85 až 90 percent.
Slovensko si údajmi z roku 2020 zabezpečilo mierny „nadpriemer“, 12. priečku s číslom vyše 70 percent dojčených bábätiek. Pred nami sú ešte štáty ako Albánsko, Bielorusko, Litva, či Španielsko, naopak, za nami je Chorvátsko, Česko, Dánsko či Luxembrusko s ani nie 60 percentami dojčených trojmesačných novorodencov.
Môžeme byť spokojní? Ťažko povedať. Štatistika má totiž viacero „zádrheľov“. Zahŕňa totiž aj deti dokrmované umelou výživou, teda nie výlučne dojčené, okrem toho nie sú jednoznačné ani ďalšie kritériá – kým niektoré štáty poskytli údaje v roku 2020, iné v roku 2021, čísla niektorých pochádzajú ešte z roku 2013. O čom to svedčí?
„Táto štatistika skôr upriamuje pozornosť na to, že by sme potrebovali na Slovensku získavať reálne dáta o dojčení. Tieto dáta sa týkajú akéhokoľvek dojčenia, teda aj takého, keď žena dáva iba umelú výživu a bábätko dojčí napríklad raz za deň. Slovensko nie je možné reálne porovnať s ostatnými krajinami, pretože je rozdiel, či sa sleduje údaj o výlučne dojčených deťoch, ktoré umelé mlieko vôbec nedostávajú, alebo údaj o možnom dojčení,“ vysvetľuje Andrea Poloková, podpredsedníčka združenia MAMILA, ktorá sa podpore a záležitostiam okolo dojčenia venuje dlhé roky a je aj autorkou knihy Praktický návod na dojčenie.
Z tabuľky je podľa nej veľmi ťažké vyvodzovať konkrétne závery okrem toho, že by nás mohla motivovať, aby sa začala kampaň na zber údajov o výlučnom dojčení v nemocniciach, v 3 mesiacoch a v 6 mesiacoch života detí. Toto sa však na Slovensku nedeje vôbec.
Nezáujem kompetentných
„Ak sa v krajinách nezbierajú štatistiky a krajiny nemajú metodicky podchytené zbieranie údajov o výlučnom dojčení, tak to najviac zo všetkého poukazuje na to, že štátnym orgánom je jedno, či sú deti dojčené, dokrmované umelou výživou alebo kŕmené umelým mliekom. A ak neexistujú spoľahlivé údaje, tak je ťažké zavádzať opatrenia, ktoré by ženám dojčenie umožnili a uľahčili,“ dodáva Andrea Poloková.Dôležitejšie než tabuľkové porovnania je podľa nej dosiahnutie cieľov, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia, a to napríklad aby do šiestich mesiacov bolo výlučne dojčených aspoň 60 percent detí.
Slovensko sa podľa prieskumov neziskových organizácií k tejto méte nepribližuje ani zďaleka. „Z našich posledných štatistík vyplýva, že situácia sa zhoršuje a už v nemocnici je dokrmovaných viac ako 60 % detí. Podpora dojčenia v nemocniciach sa zhoršuje, dve tretiny žien a detí nezažijú po pôrode kontakt koža na kožu. Každá druhá žena uvádza, že s dojčením v nemocnici nedostala pomoc. A dve tretiny detí dostanú už v nemocnici umelé mlieko, hoci by namiesto toho ženy potrebovali dostať pomoc s dojčením,“ zhŕňa Andrea Poloková.
Za najväčšiu bariéru zlepšenia situácie označila nejednotné postupy, dezinformácie o dojčení a nedefinovanie praktických postupov, ako pomôcť ženám pri klasických problémoch s dojčením ako sú bolestivé bradavky, neprisávajúce sa bábätká či nedostatočný príjem mlieka. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery sa podarí situáciu zlepšiť novej vláde, podpora dojčenia sa medzi priority rezortu zdravotníctva programového vyhlásenia vlády nedostala.
Rezort si kladie za cieľ iba vo všeobecnosti sa zamerať a prevenciu a zlepšovanie zdravotného stavu občanov, ako aj udržateľnosti zdravotného systému. „Súčasťou komplexného prístupu starostlivosti o zdravie občanov bude aj riešenie problematiky determinantov zdravia a závislostí, pri ktorej sa bude uplatňovať politika postavená na dátami podloženej a vyváženej kombinácii prevencie a minimalizácie vplyvu rizikových faktorov a správania,“ uvádza vládny program.
