Spoločná práca s deťmi je fajn. Ale len keď majú samé záujem.
Foto: shutterstock.comDieťa má prerušiť svoju činnosť, keď dospelý príde k nemu, a venovať sa mu
Opak je pravdou. Práve to, že dieťa bez zábran pokračuje v tom, čo práve robí, svedčí o tom, že má k dospelému vyrovnaný vzťah. Je dostatočne sebaisté, samé sebou, bez obáv z negatívnej reakcie rodiča. Naopak, ak svoju činnosť rýchlo preruší, prípadne sa ju snaží utajiť, naznačuje to problém. Bojí sa pokarhania, nesúhlasu, hnevu, radšej začne hrať úctivé dieťa. Teda – začína klamať. Vtedy ho uistite o svojej podpore, že sa nemá čoho báť, nech robí čokoľvek. A, samozrejme - nevybuchnite, keď vám to „čokoľvek“ aj ukáže.
Dieťa má vždy ochotne pomáhať
Nemá. Ani dospelým sa nechce vždy robiť to, čo od neho žiadajú iní. Ak sa chce práve hrať a rodičia by radi, aby im pomohlo napríklad v kuchyni, mali by ho nechať. Pomoc má byť dobrovoľná. Samozrejme, možno ju aj vynútiť, u detí zvlášť ľahko zvýšením hlasu alebo inou hrozbou. No dosiahnete tým akurát to, že bude pomoc rodičom považovať za otravnú povinnosť, ktorú musí splniť, ak chce, aby bol pokoj.
Dieťa má poslúchať na slovo
Prečo? Lebo si dospelý želá, aby sa v danej chvíli správalo podľa jeho predstáv? Vôľu dieťaťa treba rešpektovať, ako aj to, čomu sa práve venuje. Ak sa práve hrá s kamarátmi a vy ste mu to dovolili, nie je asi celkom vhodné, aby ste ho zavolali späť, lebo chcete, aby prišlo pozdraviť tetu, ktorá práve došla na návštevu. Vcíťte sa ale do jeho postavenia, ako by sa to páčilo vám? Nie je to váš psík, ale človek s vlastnou vôľou a osobnosťou. To, že tetu pozdraví o niečo neskôr, nemusí hneď znamenať, že si ju dostatočne neváži.
Dieťa sa nemá hnevať
Radosť a hnev sa u dieťaťa striedajú rovnako u dospelého. Isteže, pohľad na kričiace či dupotajúce dieťa nie je nič príjemné, prečo by aj malo byť? Hnev ako taký nie je príjemný. Ale existuje, a ak sa hneváte vy, nemôžete to zakazovať dieťaťu. Potláčanie emócií vedie k neurózam, prípadne k chorobám. A predovšetkým – učí dieťa, že sa nemôže správať tak, ako sa cíti, že nemôže byť skrátka samé sebou.
Dieťa má byť samostatné
Áno, je pekné a najmä pre rodičov pohodlné, ak sa dieťa dokáže samé zbaliť, obliecť, upratať si. Aby sa však dostalo na túto úroveň, musí ho to najprv niekto naučiť. A ak má dieťa mať zo samostatnej činnosti radosť, nesmie mať pocit, že samostatné byť musí. Oveľa ľahšie a skôr sa osamostatní, keď vie, že sa môže kedykoľvek na rodičov obrátiť s prosbou o pomoc, a že tí mu radi pomôžu, prípadne niečo urobia aj zaňho. Ak má všetko robiť samé s tým, že musí, bude sa tak akurát cítiť osamelé, odkázané samé na seba.
