Hnev u detí nepotláčajte.
Foto: ShutterstockMáte problémy ukázať vo svojom živote to, čo si naozaj želáte a negatívne emócie držíte pod pokrievkou? Týmto psychickým nastavením trpí veľa ľudí. Obávajú sa, že ak by sa prejavili, nahnevajú druhých a stratia ich priazeň. Napadlo vás niekedy, že korene tohto správania môžu ležať dávno v detstve, kedy vám rodičia bránili vyjadriť prirodzenosť, ukázať svoje túžby či to, že sa vám niečo nepáči?
Detský vzdor sa u nás stále považuje za niečo nežiaduce a rodičia urobia všetko, aby ho potlačili. Nie je to však rozumný prístup. Zakazovaním emócií dieťa učíme, že jeho pocity nie sú v poriadku. Dieťa si to preloží tak, že v poriadku nie je ani ono samo, čo môže viesť k zníženému sebavedomiu a sebahodnoteniu. Nehovoriac o tom, že sa v dôsledku stane vzdorovitejšie a nespokojnejšie.
Mimochodom, ľudia, ktorí potláčajú svoje emócie, majú zvýšený sklon k niektorým chorobám, vrátane tých najvážnejších, onkologických. Psychosomatika, veda, ktorá sa zaoberá vzájomným vzťahom medzi telesným a duševným zdravím, nepochybuje o tom, že emócie je nutné vyjadriť navonok. Inak zostávajú vnútri, obrátia sa proti človeku a napokon sa aj tak prejavia v podobe choroby. Ak teda dieťaťu dovolíme, aby sa slobodne prejavilo, chránime tým aj jeho zdravie.
Aby rodičia dokázali na detský hnev, ktorý je najsilnejší vo veku okolo troch štyroch rokov, reagovať pokojne a zmysluplne, je nutné prestať ho vnímať ako nežiaduci. Nie je prejavom toho, že dieťa nedostalo správnu výchovu. Je to skrátka prirodzená súčasť vývoja.
Ak sa váš potomok často hnevá, pozrite sa na seba. Ako reagujete v emocionálne náročnejších situáciách? Nevylievate si zlosť na najbližších ľuďoch? Deti sa učia napodobňovaním, a tak je možné, že potomok len prevzal váš vzor.
A hoci je hnev prirodzená reakcia, nie je dobré nechať sa ním ovládnuť. Nesmie pôsobiť deštruktívne. „I deti majú právo na svoje emócie a ich adekvátne vyjadrenie. Tie najmenšie ich ešte nevedia tlmiť, ale už v predškolskom veku od nich môžete žiadať, aby sa snažili ovládať. Nie je možné napríklad pokúsať toho, na koho sa práve hnevajú,“ radí psychologička Pavla Koucká.
Rodičia by mali dieťa učiť, ako zlosť usmerniť, kultivovať ju. Odporúča sa nenásilne ju ventilovať, napríklad búchaním do vankúša alebo dupotaním. Zlosť sa nemá zmeniť v agresiu voči sebe ani druhým ľudom. V tom prípade pomôže, ak dieťaťu chytíte ručičku a fyzicky mu v agresívnom správaní sa zabránite. Zo silných emócií ale v žiadnom prípade nerobte drámu, tým ich len posilňujete.
