Učenie sa textov naspamäť má pre deti zmysel, okrem iného im dáva aj základy pre ľahšie učenie sa v budúcnosti.
Foto: shutterstock.comSamozrejme, nie je čítanie ako čítanie. Odrapotanie veršov, ktoré dieťaťu nedávajú žiaden význam, iba dobrú známku v žiackej knižke, je naozaj zbytočné. Žiaci by v prvom rade mali vedieť, o čom čítajú a rozumieť tomu, potom možno hovoriť o benefitoch čítania a memorovania aj v ďalších odboroch. Platí totiž, že ak sa deti naučia porozumieť obsahu básne či prózy, oveľa ľahšie budú neskôr zvládať učenie ako také, vrátane náročnejších odborných textov.
Pomôže im to zorientovať sa aj v spomínaných matematických či iných úlohách. „V matematike je v jednom príklade niekedy text, tabuľka i graf a možno ešte aj obrázok, všetko rozložené do viacerých častí. Úlohou je nájsť spôsob, ako ich spojiť a odpovedať na otázku. V dnešnej technickej dobe je týchto úloh takto skombinovaných omnoho viac. Pokiaľ sa v nižšom veku dieťa učilo naspamäť veľa básní alebo prózy, zvyčajne si rýchlejšie pamätá, čo je kde napísané v takto rozloženej úlohe a pri čítaní tretej vety ešte vie, čo bolo v prvej,“ vysvetľuje učiteľka matematiky a informatiky na bratislavskej ZŠ Tilgnerova Silvia Bodláková.
V súčasnosti, keď je v učebných osnovách oproti minulosti výrazne menej čítania a literatúry, je podľa nej vidieť rozdiely. Neraz sa stáva, že dieťa napríklad odpovie iba na druhú z dvoch otázok v úlohe, lebo prvú skrátka prehliadne. A to práve preto, že sa nevie orientovať v texte, porozumieť mu a pracovať s ním.
Ak však má dieťa „načítané“, tak sa zvyčajne jednoduchšie učí, nielen úlohy z matematiky, „Ak sa žiak v detstve učil naspamäť zmysluplné texty, už sám seba pozná, čo má ako robiť, aby všetko išlo rýchlejšie. Jednoduchšie sa učí, má návyky, lepšie odhaduje svoje sily,“ delí sa o poznatky učiteľka s dlhoročnou praxou.
Začína to riekankami
Aj preto je dobré čítať deťom už odmalička, učiť ich riekanky. Tie nám dospelým neraz prídu naozaj infantilné, dieťa sa na nich učí porozumieť rytmu, výslovnosti, rozširuje si slovnú zásobu.Postupne s vekom sa menia aj texty na krátke básničky či jednoduché príbehy. Je dobré, ak sa o nich či už učiteľ alebo rodič s deťmi rozprávajú.
Priviesť deti k lepšiemu čítaniu a porozumeniu textov nie je až tak náročné, no chce to najmä čas a sústredenosť. Napríklad pri próze sa pýtať na hlavné postavy, na to, čo by deti robili na ich mieste, čo sa vlastne stalo, čo asi môže nasledovať. Pri básni na to, čo si pod tým ktorým veršom predstavujú, aké obrazy sa im vynárajú, aký zmysel im dávajú. Samozrejme tiež to, čo sa im na príbehu/básni páči. Dobré je aj dať deťom nakresliť príbeh z prečítaného.
Silvia Bodláková je presvedčená, že by sa do osnov mali pridať na prvý stupeň hodiny čítania. „Jedna, dve za týždeň je pre prváka ozaj málo. Vo štvrtom ročníku by som tiež ponechala minimálne jednu ak nie dve, no tam už nie sú vôbec.“ Je zástankyňou aj čitateľských denníkov už od tretej-štvrtej triedy na základnej škole. „Nepodceňovala by som ich. Hoci len pár viet o nejakej povesti a malý obrázok. Vo vyšších ročníkoch už možno diskusiu v triede, či napísanie charakteristiky nejakej postavy. To sme skúšali raz so šiestakmi, kde sa suplovala niekoľko týždňov etická výchova: Púšťali sme si kreslený film, každý si vyžreboval postavu, o ktorej mal napísať. Pri diskusii sa tak deti učili aj veľmi dobre sa počúvať navzájom, poznávať aj z iného pohľadu ako len z prestávkových debát,“ pridáva skúsenosť z praxe Silvia Bodláková.
