Klinická psychologička Lýdia Adamcová sa venuje pomoci deťom a ich rodičom už celé desaťročia.
Foto: archív Lýdie AdamcovejČaro Vianoc a čaro rozprávok má silu pôsobiť na detskú dušu a predovšetkým má moc detskú dušu aj liečiť. A preto ich deti milujú.
Deň s bežnými povinnosťami a pravidlami, ale aj s menšími alebo väčšími stresmi, vypĺňa priestor detského bytia. Ukončenie dňa a plynulý prechod do jemno hmotného sveta je u detí vstupnou bránou do snového bytia – telo je príjemne uvoľnené a myseľ môže plynúť vesmírom.
Výchova v kocke
Je to projekt klinickej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej, v ktorom sa snaží pomôcť rodičom a ich deťom. Ako zdôrazňuje, výchovné problémy nie sú iba o deťoch, ale aj o ich rodičoch. Mnohí dospelí totiž nemajú vyriešené vlastné problémy a potom si nedokážu poradiť pri problémoch detí. Za dôležité preto Lýdia Adamcová považuje pomôcť rodičom orientovať sa aj vo vlastnom vnútornom svete. Projekt Výchova v kocke vysvetľuje, že akékoľvek správanie dieťaťa nie je náhodné, ale má svoj zmysel a účel, a že s výchovou súvisia aj jeho ochorenia. Problémy podľa nej nestačí dieťaťu problémy iba vysvetľovať, treba riešiť vnútorné pocity a emócie dieťaťa, jeho strach, hnev, smútok. Projekt Výchova v kocke rozoberá jednotlivé výchovné témy, ktoré si rodičia môžu postupne dopĺňať a porovnávať s ďalšími zdrojmi či vlastnými skúsenosťami. Nájdete ho na tomto linku.
Toto je „liečivý čas“, v ktorom má miesto večerný rozprávkový rituál. Môže byť „prvou pomocou“ v detskom trápení!Je to projekt klinickej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej, v ktorom sa snaží pomôcť rodičom a ich deťom. Ako zdôrazňuje, výchovné problémy nie sú iba o deťoch, ale aj o ich rodičoch. Mnohí dospelí totiž nemajú vyriešené vlastné problémy a potom si nedokážu poradiť pri problémoch detí. Za dôležité preto Lýdia Adamcová považuje pomôcť rodičom orientovať sa aj vo vlastnom vnútornom svete. Projekt Výchova v kocke vysvetľuje, že akékoľvek správanie dieťaťa nie je náhodné, ale má svoj zmysel a účel, a že s výchovou súvisia aj jeho ochorenia. Problémy podľa nej nestačí dieťaťu problémy iba vysvetľovať, treba riešiť vnútorné pocity a emócie dieťaťa, jeho strach, hnev, smútok. Projekt Výchova v kocke rozoberá jednotlivé výchovné témy, ktoré si rodičia môžu postupne dopĺňať a porovnávať s ďalšími zdrojmi či vlastnými skúsenosťami. Nájdete ho na tomto linku.
Protiklad rušného dňa a pokojného večerného rituálu zvýrazňuje aj terapeutický účinok rozprávky. Mnohé rozprávky dávajú deťom možnosť prežiť celú plejádu emócií v bezpečí domova, a takto sú pripravené prepojiť ich so skutočnými zážitkami, ktoré ich čakajú v skutočnom svete.
Rozprávkový príbeh patrí k večerným rituálom, ktorý by mal mať svoju atmosféru, dieťa môže byť zapájané do diania a súčasťou ukončenia môže byť krátka meditácia s precítim záverečnej emócie.
Umenie navodiť rozprávkovú atmosféru znamená využívať rečový prejav, tón hlasu, výraz tváre v súlade s emóciami, a predovšetkým sa vyžaduje vaše úprimné naladenie. Ak máte pocit, že dieťaťu máte prečítať rozprávky, pretože sa to má, stráca sa liečivá sila rozprávky.
Čítanie a rozprávanie by malo mať svoj čas, zosúladenie v pokojnej atmosfére, možno podfarbenej relaxačnou hudbou, aromaterapiou, voňavým vankúšikom a vaším hlasom, v ktorom cítiť „živú emóciu“.
Vytvorená „rozprávková atmosféra“ urýchli vtiahnutia dieťaťa do rozprávkového príbehu. Dieťa podvedome cíti, že „rozprávka šitá na mieru“ má veľmi blízko k jeho príbehu, ktorý je pochopený a cíti, že môže byť aj ukončený.
Rozprávkový zážitok, počutý vašim dôverným hlasom sa ľahšie spája s jeho vnútorným nepoznaným príbehom. Výnimočnosť a liečivý účinok rozprávok podporí aj ich pravidelnosť – môžu mať svoj deň v celotýždňovom programe.
Všetky zážitky z detstva sú uložené obrazovým spôsobom a zapísané sú všetkými zmyslovými kvalitami – farbami, vôňami, zvukmi, chuťami. A práve aktívna predstavivosť a imaginácia využíva obrazy a symboly, ktoré majú silu cielene pôsobiť na traumatickú spomienku, často skrytú a popieranú.
Byť vo vnútornom svete znamená občas si zavrieť oči a jednotlivé obrazy si predstavovať. Začať rozprávku potom môžete: „Zatvoríme si očká, a predstavme si ten najkrajší zámok, všade sneží trblietavý sniežik, vysoko lieta a plachtí orol, predstav si chlapca (môže to byť aj lev, škriatok, víla) je smutný, alebo aj nahnevaný, opustený, stratený …… Priebeh rozprávania môžeme prerušovať: „..keď je celá príroda, zahalená hustou tmou, všade je ticho … ale predsa sa tu niečo deje, dejú s zázraky“ – na chvíľu si zatvoríme oči aby sme dobre počuli, čo sa deje.“
Putovať dejom môžete aj vy s dieťaťom – “ predstav si, že pôjdeme spolu, pomôžeme mu“. V určitých situáciach môžete za postavu hovoriť v prvej osobe –„cítim strach …, chcem prejsť tým pralesom …, som hrdý, že som to dokázal“.
Dôležitým momentom vnímania rozprávky je, nechať každej emócii priestor a čas na jej precítenie, účinné je vsúvať krátke meditácie – „skúsime byť ticho aby nás nikto nenašiel, necítil…, chvíľu tichúčko počkáme, …budeme pokojne dýchať, …schováme sa aby nás hnev nevidel, a on odíde…“.
Nezabúdajte na návrat z rozprávkového sveta do prítomnosti s využitím dvoch možností – poučenie alebo iba stíšenie s meditáciou.
Z pripravovaného e-booku: Výchovné metódy smerujúce do podvedomia.
Tento text vyšiel aj na stránke Lýdie Adamcovej Výchova v kocke.
