Liečivá moc rozprávky. Ako ňou zahojiť rany na detskej duši

Lýdia Adamcová, klinická psychologička, autorka projektu Výchova v kocke, 13. decembra 2020 o 04:22

Teraz prichádza ideálny čas. Koncoročné sviatočné stíšenie vytvára priestor na to, aby sme sa viac venovali jeden druhému, viac sa rozprávali, počúvali a aj si čítali. Čítať deťom odporúčajú jednoznačne všetci odborníci. O sile rozprávky a jej pôsobení na detskú dušu je aj dnešný príspevok klinickej psychologičky Lýdie Adamcovej v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše. „Čítajte však deťom preto, že naozaj chcete, nie preto, že sa to má,“ pripomína.

Klinická psychologička Lýdia Adamcová sa venuje pomoci deťom a ich rodičom už celé desaťročia.

Foto: archív Lýdie Adamcovej

Čaro Vianoc a čaro rozprávok má silu pôsobiť na detskú dušu a predovšetkým má moc detskú dušu aj liečiť. A preto ich deti milujú.

Deň s bežnými povinnosťami a pravidlami, ale aj s menšími alebo väčšími stresmi, vypĺňa priestor detského bytia. Ukončenie dňa a plynulý prechod do jemno hmotného sveta je u detí vstupnou bránou do snového bytia – telo je príjemne uvoľnené a myseľ môže plynúť vesmírom.

Výchova v kocke
Je to projekt klinickej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej, v ktorom sa snaží pomôcť rodičom a ich deťom. Ako zdôrazňuje, výchovné problémy nie sú iba o deťoch, ale aj o ich rodičoch. Mnohí dospelí totiž nemajú vyriešené vlastné problémy a potom si nedokážu poradiť pri problémoch detí. Za dôležité preto Lýdia Adamcová považuje pomôcť rodičom orientovať sa aj vo vlastnom vnútornom svete. Projekt Výchova v kocke vysvetľuje, že akékoľvek správanie dieťaťa nie je náhodné, ale má svoj zmysel a účel, a že s výchovou súvisia aj jeho ochorenia. Problémy podľa nej nestačí dieťaťu problémy iba vysvetľovať, treba riešiť vnútorné pocity a emócie dieťaťa, jeho strach, hnev, smútok. Projekt Výchova v kocke rozoberá jednotlivé výchovné témy, ktoré si rodičia môžu postupne dopĺňať a porovnávať s ďalšími zdrojmi či vlastnými skúsenosťami. Nájdete ho na tomto linku.
Toto je „liečivý čas“, v ktorom má miesto večerný rozprávkový rituál. Môže byť „prvou pomocou“ v detskom trápení!

Protiklad rušného dňa a pokojného večerného rituálu zvýrazňuje aj terapeutický účinok rozprávky. Mnohé rozprávky dávajú deťom možnosť prežiť celú plejádu emócií v bezpečí domova, a takto sú pripravené prepojiť ich so skutočnými zážitkami, ktoré ich čakajú v skutočnom svete.

Rozprávkový príbeh patrí k večerným rituálom, ktorý by mal mať svoju atmosféru, dieťa môže byť zapájané do diania a súčasťou ukončenia môže byť krátka meditácia s precítim záverečnej emócie.

Umenie navodiť rozprávkovú atmosféru znamená využívať rečový prejav, tón hlasu, výraz tváre v súlade s emóciami, a predovšetkým sa vyžaduje vaše úprimné naladenie. Ak máte pocit, že dieťaťu máte prečítať rozprávky, pretože sa to má, stráca sa liečivá sila rozprávky.

Čítanie a rozprávanie by malo mať svoj čas, zosúladenie v pokojnej atmosfére, možno podfarbenej relaxačnou hudbou, aromaterapiou, voňavým vankúšikom a vaším hlasom, v ktorom cítiť „živú emóciu“.

Vytvorená „rozprávková atmosféra“ urýchli vtiahnutia dieťaťa do rozprávkového príbehu. Dieťa podvedome cíti, že „rozprávka šitá na mieru“ má veľmi blízko k jeho príbehu, ktorý je pochopený a cíti, že môže byť aj ukončený.

Rozprávkový zážitok, počutý vašim dôverným hlasom sa ľahšie spája s jeho vnútorným nepoznaným príbehom. Výnimočnosť a liečivý účinok rozprávok podporí aj ich pravidelnosť – môžu mať svoj deň v celotýždňovom programe.

Všetky zážitky z detstva sú uložené obrazovým spôsobom a zapísané sú všetkými zmyslovými kvalitami – farbami, vôňami, zvukmi, chuťami. A práve aktívna predstavivosť a imaginácia využíva obrazy a symboly, ktoré majú silu cielene pôsobiť na traumatickú spomienku, často skrytú a popieranú.

Byť vo vnútornom svete znamená občas si zavrieť oči a jednotlivé obrazy si predstavovať. Začať rozprávku potom môžete: „Zatvoríme si očká, a predstavme si ten najkrajší zámok, všade sneží trblietavý sniežik, vysoko lieta a plachtí orol, predstav si chlapca (môže to byť aj lev, škriatok, víla) je smutný, alebo aj nahnevaný, opustený, stratený …… Priebeh rozprávania môžeme prerušovať: „..keď je celá príroda, zahalená hustou tmou, všade je ticho … ale predsa sa tu niečo deje, dejú s zázraky“ – na chvíľu si zatvoríme oči aby sme dobre počuli, čo sa deje.“

Putovať dejom môžete aj vy s dieťaťom – “ predstav si, že pôjdeme spolu, pomôžeme mu“. V určitých situáciach môžete za postavu hovoriť v prvej osobe –„cítim strach …, chcem prejsť tým pralesom …, som hrdý, že som to dokázal“.

Dôležitým momentom vnímania rozprávky je, nechať každej emócii priestor a čas na jej precítenie, účinné je vsúvať krátke meditácie – „skúsime byť ticho aby nás nikto nenašiel, necítil…, chvíľu tichúčko počkáme, …budeme pokojne dýchať, …schováme sa aby nás hnev nevidel, a on odíde…“.
Nezabúdajte na návrat z rozprávkového sveta do prítomnosti s využitím dvoch možností – poučenie alebo iba stíšenie s meditáciou.

Z pripravovaného e-booku: Výchovné metódy smerujúce do podvedomia.

Tento text vyšiel aj na stránke Lýdie Adamcovej Výchova v kocke.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarNickyn 14. decembra 2020 o 21:12

    Prečítala som si názov článku (dúfam, že správne), citujem (názov článku):

    "Liečivá moc rozprávky. Ako ňou zahojiť rany na detskej duši"

    A nedá mi na toto reagovať. (PreBoha), to snáď nemyslíte vážne. Rany a na detskej duši??? Kedy to malé
    dieťa stihlo nabrať rany na duši???
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarNickyn 14. decembra 2020 o 21:21

    Stresy, ktoré dieťa cez deň prežíva, ani by som to nenazvala stresmi dokonca; skôr sú to emócie a dávať hneď rovná sa medzi pre dieťa nepríjemnými emóciami, že sú to rany na duši je nie na mieste. Psychika dieťaťa je "iba" vo vývoji.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    „Častokrát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete, že vás dieťa prestane poslúchať," upozorňuje obľúbená detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková vo svojom novom článku.

  • Obrázok Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Spoplatnenie interrupcií pre ženy staršie ako 40 rokov najviac ublíži najzraniteľnejším skupinám – ženám, ktoré žijú v zlých podmienkach, na pokraji chudoby či zažívajú násilie. Ak chce minister zdravotníctva Marek Krajčí znižovať počet interrupcií a ženám naozaj pomôcť, mal by konať inak, odkazuje dlhoročná aktivistka v oblasti ľudských práv Adriana Mesochoritisová v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Psychológ Marek Madro: Rok v atmosfére strachu zanecháva na deťoch vážne následky

    Psychológ Marek Madro: Rok v atmosfére strachu zanecháva na deťoch vážne následky

    Nezvládnutá pandémia koronavírusu zo strany vlády drží väčšinu detí zatvorených doma už dlhé mesiace. Zlá situácia umožňuje otvoriť len zlomok škôl pre zlomok žiakov. Dlhodobá izolácia na deťoch zanecháva neblahé následky. Práve o nich a o možnostiach riešenia hovorí dnes psychológ Marek Madro z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Katka Králová z Nevýchovy: „Keď mama zlyhá. Chcem tu byť pre svoje dieťa, ale som podráždená a nepríjemná. Čo teraz?“

    Katka Králová z Nevýchovy: „Keď mama zlyhá. Chcem tu byť pre svoje dieťa, ale som podráždená a nepríjemná. Čo teraz?“

    „Bola si prosto Monča, Peťa, Linda, Zuzka... a nevedela si si predstaviť, že raz tu bude niekto maličký, za koho by si dýchala. A teraz je tu, sladký, dokonalý, a tá Monča, Peťa, Linda, Zuzka musia ísť nabok, však? Musíš byť na sto percent mama. Opýtaj sa jej, rovnako ako sa možno pýtaš svojho dieťaťa, čo by potrebovala? Čo by jej urobilo dobre?" píše Katka Králová, autorka prístupu Nevýchova, ktorý odmieta tvrdú, ale aj benevolentnú výchovu a snaží sa pochopiť a naplniť potreby detí, rovnako i potreby rodičov.

  • Obrázok Slová vo výchove nestačia

    Slová vo výchove nestačia

    Poznáte to? Deťom vysvetľujete, čo a prečo urobili zle, čo sa stane, ak to nezlepšia, a naopak, čo by robiť mali, no aj tak máte pocit, že sa vaša námaha míňa účinku? Nezúfajte, je to prirodzené, detská myseľ funguje viac na obrazoch ako na slovách, čo ako pekných. Ako sa deťmi účinne hovoriť, vysvetľuje v našej rubrike Tento týždeň píše klinická psychologička Lýdia Adamcová.

  • Obrázok Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Aj rodičia sú dnes v prvej línii. Máme na mysli prvú líniu stresu a povinností. Učiť sa doma s deťmi, starať sa o domácnosť, variť i viackrát denne, do toho samozrejme vykonávať svoje zamestnanie. Niet sa čo čudovať, že veľa mám, ale i otcov je na pokraji psychického zrútenia. Obľúbená psychologička Mária Tóthová Šimčáková má však zopár dobrých rád, ako tomu predísť. Prečítajte si jej článok v našej pravidelnej sobotňajšej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Byť rodičom nás nik neučil, a hoci nám veľa napovedajú naše inštinkty, nie vždy dokážeme reagovať tak, ako by sme si želali. Rád a odporúčaní je plný internet, tie sa však nedajú vždy zovšeobecňovať. Najdôležitejšie je nájsť odpovede v sebe, objaviť vlastnú silu a rodičovské kompetencie. K tomu má pomôcť rodičovský koučing. Ako funguje, vysvetľuje koučka Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

Ďalšie články v rubrike >