Striedavá starostlivosť je pre rodičov často to najlepšie - týždeň sa venujú dieťaťu, týždeň sebe. Ale čo dieťa?
Foto: shutterstock.com„Spokojné sú tiež. Syn má 6 rokov, dcéra 14, nesťažujú si, sú v pohode. Syn by dokonca najradšej býval u mňa,“ vraví Rastislav. Z jeho pohľadu rozvod dopadol najlepšie ako mohol. Zostal mu dom, na nové bývanie prispel aj exmanželke, deti vídava maximálny čas v roku, ktorý sa dá. Má dokonca aj novú partnerku a uvažuje o svadbe.
Prispôsobil aj týždenným cyklom – deti neberie na dlhšie letné dovolenky, ani na zimné lyžovačky. „Sviatky si delíme – striedame každý rok, napríklad na Vianoce sú do piatej u mňa, od piatej u mamy, o rok to bude naopak. Všetko klape super,“ pochvaľuje si.
Striedavá starostlivosť pre deti však tak celkom „super“ nie je. Znamená to pre nich dva domovy, neraz dokonca v iných mestách, neustále striedanie domácností, sťahovanie vecí, podľa toho, čo sa chystajú s jedným z rodičov nasledujúci týždeň robiť. Kde je pre nich naozaj doma?
Deti končia na psychiatrii
„Striedavá osobná starostlivosť je pre deti, najmä mladšie, v mnohých prípadoch likvidačná,“ konštatuje poradenská psychologička Katarína Hatráková. Pozná to z vlastnej praxe – deti potom v puberte napríklad neúmerne pijú, trávia množstvo času na sociálnych sieťach, dokonca aj páchajú samovraždy.„Malému dieťaťu do 10. – 12.-teho roku sa formuje osobnosť, výchova k vyšším citom ako sú dôvera, úcta. V kontakte so svetom dieťa potrebuje akúsi kotvu, bezpečie. A tá sa viaže aj k miestu,“ vysvetľuje.
Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí je však už aj viazanosť k miestu. Napríklad pri prvom odchode do školy v prírode sa potrebujú uistiť: dobre, a potom prídem domov. „Nie je dobré, ak majú tie priestory dva, nevytvára sa im tam bezpečie,“ pripomína Katarína Hatráková, ktorá predtým pracovala na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.
Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo. Až neskôr sa ukáže, že mnohými signálmi dávali najavo, že im takýto systém nevyhovuje, nik ich však nebral na vedomie.
Striedavá starostlivosť - jedna z dvadsiatich
Striedavá osobná starostlivosť na Slovensku funguje v zákone od roku 2010. Podľa predsedu Asociácie rodinných sudcov JUDr. Petra Rajňáka sa inštitút využíva asi tak v jednom prípade z 20.Vo veľkej väčšine sa jej dožadujú otcovia, žiaľ, nie vždy s tými najlepšími úmyslami. „Motívom často nebýva túžba starať sa o dieťa, ale ubližovať matke, keď nemajú spracovaný konflikt,“ približuje Peter Rajňák. Ďalším dôvodom býva snaha vyhnúť sa plateniu výživného, čo však striedavá starostlivosť automaticky nezaručuje, a súd aj v takom prípade výživné môže nariadiť.
Hlavný argument zástancov striedavej starostlivosti je, že dieťa potrebuje oboch rodičov, mužský aj ženský vzor. Rodičom navyše vyhovuje: Majú pocit, že sú s deťmi v maximálnej možnej miere, týždeň, ktorý sú s deťmi, sa im venujú, ten druhý týždeň zasa majú čas na koníčky, priateľov a podobne.
Hľadisko dieťaťa je však iné. Potrebuje niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akými rukojemníkom. Nemá čas na seba, koníčky, kamarátov, skôr plní potreby rodičov. Mnohé deti tak majú pocit, že strácajú kontrolu nad svojím životom, čo vedie aj k psychickým problémom.
Spravodlivé rozdelenie času neexistuje
Podľa psychologičky Kataríny Hatrákovej najmä malé deti potrebujú stabilitu, a v prípade rozchodu rodičov mať domov u jedného z nich. „Prax je však taká, že u nás do striedavej starostlivosti boli zverené aj 10-mesačné deti, ktoré dnes majú vážne psychické problémy,“ zdôrazňuje.„Malé dieťa bytostne potrebuje matku – je na ňu naviazané, je nesvoje, len keď matka zájde niekam za roh. Má úzkosť, zvýšenú obavu, až nutkavé strachy. Keď sa striedavou starostlivosťou roztrhne prirodzená väzba, a potom to má následky,“ približuje problémy bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave docent Igor Škodáček.
V Česku bol známy prípad sedemročnej Anežky, ktorá po mesiaci striedavej starostlivosti u otca skončila na psychiatrii.
Myšlienka striedavej starostlivosti je podľa Igora Škodáčka teoreticky ideálna, v praxi však nie. „Nemyslelo sa v nej na vývojový faktor. Je iná vec, vysvetliť striedavú strostlivosť 15-ročnému, ktorý to skôr prijme, ako maličkým deťom, naviazaným na matku. Musí sa to prispôsobiť veku,“ je presvedčený.
Ďalším problémom pri striedavej starostlivosti je, ako hovorí aj sudca Peter Rajňák, že rodičia viac než na záujem dieťaťa hľadia na svoje vzájomné výhrady. Striedavá starostlivosť v nich evokuje spravodlivé rozdelenie času, ktoré trávia s dieťaťom, no zabúda sa na to, čo potrebuje samotné dieťa. „Rodičia však nikdy, ani keď žijú v spoločnej domácnosti, netrávia rovnaký čas s deťmi, to je nemožné,“ poznamenáva Katarína Hatráková.
Jeden domov, obaja rodičia
Samozrejme, je dobré, ak dieťa trávi čas s matkou aj s otcom. Namiesto striktného rozdelenia a posúvania si detí každý týždeň hore dolu je podľa odborníkov najlepšie, ak dieťa býva u matky a s otcom trávi veľa času popritom. „Napríklad keď za dieťaťom chodieva otec popoludní, cez víkend ho vezme jeden deň na výlet, dieťa sa však vždy vracia do jedného domova,“ vysvetľuje Katarína Hatráková.Keď už striedavá starostlivosť, najlepší je potom severský model, keď deti žijú na jednom mieste, a striedajú sa u nich rodičia. To však u nás tiež mnohým rodičom nevyhovuje, keďže nemajú dve domácnosti.
Je čo vylepšovať
Peter Rajňák konštatuje, že striedavá starostlivosť sa u nás prijímala bez odbornej diskusie. „Tá vlastne prebieha doteraz,“ vraví.Podľa Kataríny Hatrákovej je čo zlepšovať. „V prvom rade by sme mali všetky zainteresované zložky spolu komunikovať, navzájom sa počúvať a postupovať v jednotnej línii. Aby sa nestávalo, čo dnes, že rodič dostáva protichodné informácie o možnostiach iné od advokáta, iné od sociálnych pracovníkov, iné od sudcu."
Pri samotnej striedavej starostlivosti treba podľa nej vnímať potreby a správanie sa detí, pri čom musia komunikovať všetky zložky – kolúzny opatrovník, škola, sudca, psychológ, rodič. Dnes sa navyše na pojednávania sa čaká celé mesiace, a od podania návrhu k rozhodnutiu prejdú aj dva roky. A rodičia, ktorí majú za ten čas vychovávať deti, namiesto toho plnia spis tisíckami strán, ktoré nikto nikdy nebude poriadne čítať,“ približuje psychologička.
Na záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradý, apeluje aj Marica Pirošíková, zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva. „Musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami dieťaťa a rodiča. Najlepšiemu záujmu dieťaťa musí byť venovaná osobitná dôležitosť, a ten vzhľadom na svoju závažnosť, môže prevážiť nad záujmom rodiča,“ zdôrazňuje Marica Pirošíková. Dokladá zároveň príklady rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch práve pre záujem dieťaťa zamietol sťažnosť otca, že sa mu nedostalo striedavej starostlivosti.
ANKETA:
