Týždeň s mamou, týždeň s otcom. Striedavá starostlivosť býva pre malé deti likvidačná

Patricia Poprocká, 28. februára 2019 o 12:03

Rastislav sa rozviedol pred dvoma rokmi. Nebolo to práve v najlepšom, napriek tomu sa s manželkou dokázali dohodnúť na majetku i starostlivosti o deti. Nemienil pristúpiť na žiadne víkendové stretávania sa, takže si deti striedajú: týždeň uňho, týždeň u mamy. Pravidelne. Už dva roky, vrátane sviatkov či prázdnin. Rastislav je spokojný, vyhovuje mu to. A deťom?

Striedavá starostlivosť je pre rodičov často to najlepšie - týždeň sa venujú dieťaťu, týždeň sebe. Ale čo dieťa?

Foto: shutterstock.com

„Spokojné sú tiež. Syn má 6 rokov, dcéra 14, nesťažujú si, sú v pohode. Syn by dokonca najradšej býval u mňa,“ vraví Rastislav. Z jeho pohľadu rozvod dopadol najlepšie ako mohol. Zostal mu dom, na nové bývanie prispel aj exmanželke, deti vídava maximálny čas v roku, ktorý sa dá. Má dokonca aj novú partnerku a uvažuje o svadbe.

Prispôsobil aj týždenným cyklom – deti neberie na dlhšie letné dovolenky, ani na zimné lyžovačky. „Sviatky si delíme – striedame každý rok, napríklad na Vianoce sú do piatej u mňa, od piatej u mamy, o rok to bude naopak. Všetko klape super,“ pochvaľuje si.

Striedavá starostlivosť pre deti však tak celkom „super“ nie je. Znamená to pre nich dva domovy, neraz dokonca v iných mestách, neustále striedanie domácností, sťahovanie vecí, podľa toho, čo sa chystajú s jedným z rodičov nasledujúci týždeň robiť. Kde je pre nich naozaj doma?

Deti končia na psychiatrii

„Striedavá osobná starostlivosť je pre deti, najmä mladšie, v mnohých prípadoch likvidačná,“ konštatuje poradenská psychologička Katarína Hatráková. Pozná to z vlastnej praxe – deti potom v puberte napríklad neúmerne pijú, trávia množstvo času na sociálnych sieťach, dokonca aj páchajú samovraždy.

„Malému dieťaťu do 10. – 12.-teho roku sa formuje osobnosť, výchova k vyšším citom ako sú dôvera, úcta. V kontakte so svetom dieťa potrebuje akúsi kotvu, bezpečie. A tá sa viaže aj k miestu,“ vysvetľuje.

Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí je však už aj viazanosť k miestu. Napríklad pri prvom odchode do školy v prírode sa potrebujú uistiť: dobre, a potom prídem domov. „Nie je dobré, ak majú tie priestory dva, nevytvára sa im tam bezpečie,“ pripomína Katarína Hatráková, ktorá predtým pracovala na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.

Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo. Až neskôr sa ukáže, že mnohými signálmi dávali najavo, že im takýto systém nevyhovuje, nik ich však nebral na vedomie.

Striedavá starostlivosť - jedna z dvadsiatich

Striedavá osobná starostlivosť na Slovensku funguje v zákone od roku 2010. Podľa predsedu Asociácie rodinných sudcov JUDr. Petra Rajňáka sa inštitút využíva asi tak v jednom prípade z 20.

Vo veľkej väčšine sa jej dožadujú otcovia, žiaľ, nie vždy s tými najlepšími úmyslami. „Motívom často nebýva túžba starať sa o dieťa, ale ubližovať matke, keď nemajú spracovaný konflikt,“ približuje Peter Rajňák. Ďalším dôvodom býva snaha vyhnúť sa plateniu výživného, čo však striedavá starostlivosť automaticky nezaručuje, a súd aj v takom prípade výživné môže nariadiť.

Hlavný argument zástancov striedavej starostlivosti je, že dieťa potrebuje oboch rodičov, mužský aj ženský vzor. Rodičom navyše vyhovuje: Majú pocit, že sú s deťmi v maximálnej možnej miere, týždeň, ktorý sú s deťmi, sa im venujú, ten druhý týždeň zasa majú čas na koníčky, priateľov a podobne.

Hľadisko dieťaťa je však iné. Potrebuje niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akými rukojemníkom. Nemá čas na seba, koníčky, kamarátov, skôr plní potreby rodičov. Mnohé deti tak majú pocit, že strácajú kontrolu nad svojím životom, čo vedie aj k psychickým problémom.

Spravodlivé rozdelenie času neexistuje

Podľa psychologičky Kataríny Hatrákovej najmä malé deti potrebujú stabilitu, a v prípade rozchodu rodičov mať domov u jedného z nich. „Prax je však taká, že u nás do striedavej starostlivosti boli zverené aj 10-mesačné deti, ktoré dnes majú vážne psychické problémy,“ zdôrazňuje.

„Malé dieťa bytostne potrebuje matku – je na ňu naviazané, je nesvoje, len keď matka zájde niekam za roh. Má úzkosť, zvýšenú obavu, až nutkavé strachy. Keď sa striedavou starostlivosťou roztrhne prirodzená väzba, a potom to má následky,“ približuje problémy bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave docent Igor Škodáček.

V Česku bol známy prípad sedemročnej Anežky, ktorá po mesiaci striedavej starostlivosti u otca skončila na psychiatrii.

Myšlienka striedavej starostlivosti je podľa Igora Škodáčka teoreticky ideálna, v praxi však nie. „Nemyslelo sa v nej na vývojový faktor. Je iná vec, vysvetliť striedavú strostlivosť 15-ročnému, ktorý to skôr prijme, ako maličkým deťom, naviazaným na matku. Musí sa to prispôsobiť veku,“ je presvedčený.

Ďalším problémom pri striedavej starostlivosti je, ako hovorí aj sudca Peter Rajňák, že rodičia viac než na záujem dieťaťa hľadia na svoje vzájomné výhrady. Striedavá starostlivosť v nich evokuje spravodlivé rozdelenie času, ktoré trávia s dieťaťom, no zabúda sa na to, čo potrebuje samotné dieťa. „Rodičia však nikdy, ani keď žijú v spoločnej domácnosti, netrávia rovnaký čas s deťmi, to je nemožné,“ poznamenáva Katarína Hatráková.

Jeden domov, obaja rodičia

Samozrejme, je dobré, ak dieťa trávi čas s matkou aj s otcom. Namiesto striktného rozdelenia a posúvania si detí každý týždeň hore dolu je podľa odborníkov najlepšie, ak dieťa býva u matky a s otcom trávi veľa času popritom. „Napríklad keď za dieťaťom chodieva otec popoludní, cez víkend ho vezme jeden deň na výlet, dieťa sa však vždy vracia do jedného domova,“ vysvetľuje Katarína Hatráková.

Keď už striedavá starostlivosť, najlepší je potom severský model, keď deti žijú na jednom mieste, a striedajú sa u nich rodičia. To však u nás tiež mnohým rodičom nevyhovuje, keďže nemajú dve domácnosti.

Je čo vylepšovať

Peter Rajňák konštatuje, že striedavá starostlivosť sa u nás prijímala bez odbornej diskusie. „Tá vlastne prebieha doteraz,“ vraví.

Podľa Kataríny Hatrákovej je čo zlepšovať. „V prvom rade by sme mali všetky zainteresované zložky spolu komunikovať, navzájom sa počúvať a postupovať v jednotnej línii. Aby sa nestávalo, čo dnes, že rodič dostáva protichodné informácie o možnostiach iné od advokáta, iné od sociálnych pracovníkov, iné od sudcu."

Pri samotnej striedavej starostlivosti treba podľa nej vnímať potreby a správanie sa detí, pri čom musia komunikovať všetky zložky – kolúzny opatrovník, škola, sudca, psychológ, rodič. Dnes sa navyše na pojednávania sa čaká celé mesiace, a od podania návrhu k rozhodnutiu prejdú aj dva roky. A rodičia, ktorí majú za ten čas vychovávať deti, namiesto toho plnia spis tisíckami strán, ktoré nikto nikdy nebude poriadne čítať,“ približuje psychologička.

Na záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradý, apeluje aj Marica Pirošíková, zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva. „Musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami dieťaťa a rodiča. Najlepšiemu záujmu dieťaťa musí byť venovaná osobitná dôležitosť, a ten vzhľadom na svoju závažnosť, môže prevážiť nad záujmom rodiča,“ zdôrazňuje Marica Pirošíková. Dokladá zároveň príklady rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch práve pre záujem dieťaťa zamietol sťažnosť otca, že sa mu nedostalo striedavej starostlivosti.


ANKETA:

Súhlasíte so striedavou starostlivosťou?

13,9%



71,5%



7,9%



6,8%










Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarOsobnastarostlivost 9. marca 2019 o 19:56

    Spôsobuje striedavá starostlivosť deťom vyšší stres? (Turunen 2017)
    Turunen Jani: Shared Physical Custody and Children’s Experience of Stress. Journal of Divorce & Remarriage 2017; 5, 58: 371-392. » www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10502556.2017.1325648...

    Deti, ktoré žijú celý čas s jedným rodičom, majú väčšiu pravdepodobnosť stresu ako deti v striedavej starostlivosti. Toto platí bez ohľadu na úroveň konfliktu medzi rodičmi alebo medzi rodičom a dieťaťom. Sú to výsledky novej štúdie Demografického oddelenia Štokholmskej univerzity.
    "Vysvetlením môže byť, že deti, ktoré trávia väčšinu času u jedného rodiča, strácajú príbuzných, priateľov a peniaze. Predchádzajúce výskumy tiež ukázali, že deti sa môžu obávať o rodiča, s ktorým sa zriedka stretávajú, čo im môže spôsobiť viac stresu", hovorí Jani Turunen, výskumný pracovník Demografického oddelenia na Štokholmskej univerzite a Centra pre výskum duševného zdravia detí a adolescentov na Karlstadskej univerzite.
    Skutočnosť, že deti, ktoré žijú celý čas s jedným rodičom, sú na tom psychicky horšie než deti v striedavej starostlivosti, už bola v minulosti preukázaná, ale táto štúdia je prvá, ktorá sa osobitne zameriava na stres. Striedavú starostlivosť nemožno zamieňať s rovnakými právami a povinnosťami rodičov po rozvode (tie prináležia obom rodičom aj keď bolo dieťa zverené jednému rodičovi - pozn. prekl.). Rovnaké práva a povinnosti dávajú obom rodičom zákonné právo na rozhodnutia o výchove dieťaťa, možnostiach školy, náboženstve atď. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa skutočne žije rovnaký alebo takmer rovnaký čas s oboma rodičmi, strieda sa medzi samostatnými domácnosťami.
    Údaje pre túto štúdiu sú z prieskumu životných podmienok vo Švédsku, ULF, v období 2001-2003, v kombinácii s údajmi z registrov. Švédsko je krajina, ktorá sa často považuje za priekopníka v rozvíjajúcich sa rodinných formách a správaní ako je rozvod, pôrodnosť a rekonštrukcia rodín.
    "To znamená, že výsledky tejto štúdie sú relevantné pre dnešnú situáciu v mnohých európskych krajinách, pretože ich dnešná situácia môže byť porovnateľná so situáciou vo Švédsku pred 15 rokmi", hovorí Jani Turunen.
    V prieskume celkovo 807 detí v rôznych typoch starostlivosti odpovedalo na otázky o tom, ako často trpia stresom a či si dobre alebo zle rozumejú so svojimi rodičmi. Rodičia odpovedali, ako dobre spolupracujú so svojim bývalým partnerom.
    Štúdia ukazuje, že deti, ktoré žijú len s jedným z rodičov, majú väčšiu pravdepodobnosť byť stresované niekoľkokrát týždenne než deti v striedavej starostlivosti. To platí vo všeobecnosti aj vtedy, ak rodičia majú zlý vzťah, alebo ak si deti nerozumejú so žiadnym z nich.
    "V minulosti existovali obavy, že striedavá starostlivosť by mohla byť nestabilnou životnou situáciou, čo môže viesť k tomu, že deti budú viac stresované. Ale tí, ktorí na to v minulosti poukázali, založili svoje obavy skôr na teoretických predpokladoch než na empirickom výskume", hovorí Jani Turunen.
    Vysvetlením, že deti v striedavej starostlivosti sú menej stresované, je pravdepodobne možnosť mať aktívny vzťah s obidvoma rodičmi, čo výskum v minulosti preukázal ako dôležité pre dobré životné podmienky detí. Vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi sa stáva silnejším, dieťa považuje vzťah za lepší a rodičia môžu napĺňať rodičovské úlohy aktívnejšie.
    "Inými slovami, bývanie s oboma rodičmi neznamená pre deti nestabilitu. Ide len o adaptáciu na inú situáciu ohľadne bývania, v ktorej sa pravidelne premiestňuje a dobrý kontakt s oboma rodičmi sa rovná stabilite", hovorí Jani Turunen.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarPedro71 9. marca 2019 o 22:03

    Výroky v tomto článku sú nepodložené účelové maniulácie. Táto spoločnosť je nakazená bludmi o tom, že rodičovské kvality sú podmienené tým, či má rodič to správne (t.j. ženské) pohlavie a bežne sa v nej vyskytujú psychopatky, čo považujú deti za matkin majetok a nástroj na vydieranie, príživníctvo a pomstu. Tento bezprávny, pehnitý a sexistický absurdistan ich k tomu ešte motivuje, pretože sudkyne, kolízne opatrovníčky a ďalšie osoby, ktoré do toho zasahujú, sú vo väčšine prípadov podobne postihnuté. V snahe zaručiť majetníckym psychopatkám výhradnú starostlivosť o deti sa tieto pacientky uchyľujú aj k takým ohavnostiam, ako je kriminalizácia otcov, na ktorú v tomto štáte nie sú potrebné ani dôkazy, stačia krivé obvinenia od matky. Osoby citované v tomto článku sú známe firmy presadzujúce túto zvrátenú ideológiu. V záujme objektivity by bolo najlepšie, keby odporkyniam striedavej starostlivosti vzali deti, určili im s nimi styk každý párny víkend a povinnosť platiť výživné, nech si tie svoje múdrosti o nevhodnosti striedavej starostlivosti môžu vyskúšať v praxi. Im to však nehrozí, pretože väčšinou majú so "správne" pohlavie a preto sa ani neunúvajú hrať na objektivitu, spravodlivosť a zdravý rozum. Radšej sa budú skrývajú za city a iracionálne výmysly.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarOsobnastarostlivost 11. marca 2019 o 09:07

    06.02.2015 Naše dieťa má viac domovov
    už 12 rokov vychováva dcéru spoločne s bývalým manželom
    čím viac skutočne blízkych ľudí dieťa vôkol seba má, tým je to preňho lepšie
    Keď sa rozvádzali, ich dcéra mala šesť. Dcéra striedavo žila raz u jedného, raz u druhého rodiča a tento model, úspešne rozšírený v takmer všetkých západných krajinách, vyhovoval všetkým trom.
    Pred štyrmi rokmi sa striedavá starostlivosť, ktorej hlavným cieľom je umožniť rodičom rovnocennú výchovu dieťaťa aj po rozvode, uzákonila aj u nás. V praxi najrozšírenejším modelom je naďalej dieťa zverené matke, s ktorým sa otec stýka každý druhý víkend. Tento model má na svedomí desaťtisíce slovenských otcov ochudobnených o to najpodstatnejšie: plnohodnotný vzťah so svojím dieťaťom. O samotných deťoch ani nehovoriac.
    Domov je obsah
    „Dieťa má mať jeden domov. To je hlavný argument proti striedavej starostlivosti a dodáva, že dôvodom tohto mýtu je fatálna zámena termínov „domov“ a „adresa“. Domov je obsah a adresa forma. Ak dieťa nedostane obsah, je úplne prirodzené, že sa stane závislým od svojej plyšovej hračky, postele či tapiet.“ Skutočný domov tvoria zmysluplné a láskou naplnené vzťahy. „Naša dcéra sa cítila doma tam, kde som s ňou bola ja, môj bývalý manžel, prípadne jeho rodičia,“ a dodáva, že dostatočný argument v prospech tejto teórie je skutočnosť, že model striedavej starostlivosti už roky funguje vo vyspelých krajinách typu Nemecko, Belgicko či Kanada.
    U nás mu okrem tejto zámeny domova za adresu podľa jej slov nenahráva najmä paradigma postavená na viere, že žena je pre výchovu dieťaťa podstatnejšia ako otec. Jej priamym dôsledkom sú nezrelé matky na jednej a neschopní a ustráchaní otcovia na strane druhej. „U nás je bežné, že jeden z rodičov sa po rozvode odsťahuje do iného mesta, čím možnú striedavú starostlivosť prirodzene skomplikuje. A nikto im to nemá za zlé. Rodič by pritom mal byť natoľko zodpovedný, že prioritou preňho bude žiť tam, kde dieťa získa šancu na starostlivosť aj zo strany toho druhého.“ Žiaľ, najmä matky často svoje dieťa využívajú ako nástroj pomsty vo vzťahu k bývalému manželovi.
    Striedavá starostlivosť mala by sa považovať za prvoradý model a o ďalších variantoch by sa malo uvažovať až po jej zlyhaní.
    Na Slovensku tento model už vopred zlyháva na banálnom dôvode: neschopnosti rodičov dohodnúť sa. V tomto smere by mohla rozvedeným párom výrazne pomôcť nariadená mediácia (ideálne bezplatná), ktorá by ich dokázala nasmerovať k zmysluplnej komunikácii. A odbúrať odolné predsudky typu, že otec sa nedokáže postarať o choré dieťa, a preto musí byť stále u matky. „Ak to počas manželstva naozaj nezvládol – možno aj preto, že mu to nik neumožnil – po rozvode je najvyšší čas, aby to dobehol.“ a dodáva, že mediátori by na rozdiel od súdu dokázali prizvať do otvorenej debaty aj matkinu matku, teda svokru, ktorá sa vo väčšine prípadov stavia proti tomu, aby dieťa po rozvode zostalo aj v starostlivosti otca.
    » style.hnonline.sk/vikend/522219-tyzden-s-mamou-tyzden-s-o...
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarDiego72 29. marca 2019 o 13:30

    Poznamka „Motívom často nebýva túžba starať sa o dieťa, ale UBLIZOVAT MATKE, keď nemajú spracovaný konflikt,“ staci aby som ani necital dalej...
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarOsobnastarostlivost 2. apríla 2019 o 18:08

    Striedavá starostlivosť deťom zachováva oboch rodičov a obom rodičom umožňuje svoje deti skutočne vychovávať, nielen sa s nimi navštevovať, či stretávať sa s nimi. Zároveň vyrovnáva spoločensky nežiaducu absenciu otcov v porozvodovej výchove a podporuje rovnosť mužov a žien. Ide o inštitút, ktorý zároveň vedie rodičov k väčšej zodpovednosti za vývoj detí, vyrovnáva tiež mocenské postavenie rodičov v porozvodovej výchove, a tým predchádza zneužívaniu moci jedným z nich a konfliktom.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarZastavmepsychicketyranie 6. februára 2020 o 15:59

    Strasne, ako je mozne len na zaklade vlstnych skusenosti podporovat psychicke tyranie deti. Ziadne(neboli dolozene) udaje v tomto clanku nie si podlozene na faktoch, ale iba na subjektivnych nazoroch a zial nespravnych. Namiesto takto negativneho a nicim nepodlozenych klamstiev, by sa osoby v tomto clanku mali pozriet na skutocne vyskumy v tejto oblasti napr.: » www.striedavka.sk/index.php/vyskumy...

    Uz len pohlad na Anketu ukazuje jeho neskutocnu neobjektivitu: Jedna moznost ANO-"Áno, každý rodič má právo na rovnaký čas s dieťaťom." a dalsia moznost NIE-"Nie, lebo sa pri tom často zabúda na potreby dieťaťa.". Tymto nam podkladaju zvratenost, ze ak zvolite ANO, tak striedava starostlivost nesplna "skutocne" potreby dietata. Autor clanku je zrejme dobry manipulator "psychicky terorista". Objektivna anketa by obsahovala iba skratka "ANO", "NIE", a moze dalsie moznosti. Vyskumy dokazuju, ze striedava starostlivost je skutocnym zaujmom diatata, narozdiel od vychovy jednym rodicom. Povazujem tento clanok za velmi nebezpecny siriaci archaicke nicim nepodlozene feministicke informacie ohrozujuce zdravy vyvin deti.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >