Za trest na dlážku! Tresty si možno mnohí pamätajú z detstva, nefungujú však.
Foto: shutterstock.comDisciplína má vo výchove určite svoje miesto, má však deti pozitívne formovať, nie deptať. Rodičia by ju nemali vyžadovať násilím, pomocou trestov. Ako upozorňujú odborníci z českého centra zameraného na prevenciu rodinného násilia LOCIKA, trestanie detí zvyšuje riziko agresívneho správania a psychických problémov v budúcnosti. Zhoršuje vzťah s rodičmi, vedie k užívaniu návykových látok, ťažkostiam v škole a sklonu podriaďovať sa autoritám. Zároveň v detskom vnímaní legitimizuje konanie z pozície moci, ktoré si potom prenášajú aj do dospelosti.
Čo je zlé na trestoch?
Sú postavené na moci a autorite rodiča.
Upozorňujú len na to, čo je zle a rodič je v úlohe toho, kto dieťa kontroluje.
Tresty zdôrazňujú, že dieťa „neposlúcha“ alebo „hnevá“, pretože sa nespráva podľa očakávania rodiča.
V dieťati vyvolávajú dojem podmienečnej lásky, že je milované len za určitých podmienok.
Vyvolávajú strach.
Dieťa v snahe sa im vyhnúť, skúša sklamať, maskovať alebo upravovať realitu.
Stavajú dieťa do pasívnej úlohy, nedávajú mu možnosť sa naučiť, ako naozaj riešiť problémy a napraviť chyby.
Ako by mala vyzerať výchova bez trestov? Tu sú rady odborníkov:
Zamerajte sa na to, kde je príčina problematického správania dieťaťa – je unavené, vystresované, hladné, je mu zima – a riešte túto príčinu.
Ak je dieťa pod vplyvom emócií, je zbytočné s ním čokoľvek riešiť, a už vôbec nie trestať. Aj v tomto prípade platí, že riešte tento stav – pomôžte mu sa upokojiť.
Potom s ním hovorte, vecne, trpezlivo, pokojne.
Povedzte dieťaťu, čo urobilo zle s tým, že odsudzujete jeho správanie v tú chvíľu, nie dieťa samotné.
Povedzte dieťaťu, čo má urobiť, resp. ako to má nabudúce urobiť správne. Teda nielen to, čo robiť nemá.
Skúste nájsť spolu možnosti, ako situáciu napraviť.
(Zdroj: LOCIKA)
Zamerajte sa na to, kde je príčina problematického správania dieťaťa – je unavené, vystresované, hladné, je mu zima – a riešte túto príčinu.
Ak je dieťa pod vplyvom emócií, je zbytočné s ním čokoľvek riešiť, a už vôbec nie trestať. Aj v tomto prípade platí, že riešte tento stav – pomôžte mu sa upokojiť.
Potom s ním hovorte, vecne, trpezlivo, pokojne.
Povedzte dieťaťu, čo urobilo zle s tým, že odsudzujete jeho správanie v tú chvíľu, nie dieťa samotné.
Povedzte dieťaťu, čo má urobiť, resp. ako to má nabudúce urobiť správne. Teda nielen to, čo robiť nemá.
Skúste nájsť spolu možnosti, ako situáciu napraviť.
(Zdroj: LOCIKA)
