Treba fľaše či obaly pred vyhodením umývať a je recyklácia drahšia než výroba nového produktu? Mýty a fakty o separácii odpadu

ahojmama.sk, 23. augusta 2024 o 05:32

„Triediť odpad je zbytočné, my to doma poctivo rozdeľujeme, dávame do predpísaných nádob, a potom príde smetiarske auto, do ktorého sa aj tak vysypú všetky kontajnery naraz. Načo teda triediť?“ sťažuje sa čitateľ Juraj. Máte podobnú skúsenosť? Odborníci vysvetľujú, čo to znamená a prečo má separovanie odpadu význam.

Triedenie odpadu má zmysel.

Foto: shutterstock.com

Niekomu sa nechce, niekto v triedenie odpadu skrátka neverí, inému sa to zdá príliš komplikované s minimálnym výsledkom. Tu sú najčastejšie mýty o separovaní odpadu, ktorým mnohí ľudia veria a všetky smeti hádžu do komunálneho odpadu. Výsledkom je, že Slovensko je skládkovou veľmocou, zatiaľ čo chýbajú použité sklenené fľaše na výrobu nových obalov.

Mýtus č. 1 – Všetky odpadky sa zmiešavajú a končia na skládke
Je to prípad z úvodu tohto článku. Naozaj sa stáva, že do smetiarskeho auta sa sype obsah zeleného, žltého i modrého kontajnera. Neznamená to však, že všetko ide na skládku. Takéto nákladné autá sú totiž viaczložkové a majú niekoľko oddelených zásobníkov, do ktorých sa sypú jednotlivé druhy odpadov. Tie následne slúžia pri výrobe nových materiálov, z plastových odpadov sa napríklad vyrábajú nové vrecia na odpad, zo skla nové fľaše.

„Použité sklenené fľaše či potravinárske obaly nepovažujeme za odpad, ale za zdroj, pretože nové sklenené obaly môžu obsahovať až 90 percent použitého skla, pokiaľ budú ľudia na Slovensku hádzať použité sklo do zelených kontajnerov. Pri recyklácii navyše sklo nestráca žiadne svoje pôvodné vlastnosti,“ vysvetľuje environmentálny inžinier Juraj Golej. Sklo možno recyklovať v podstate donekonečna a na Slovensku by dokázali ročne zrecyklovať 150-tisíc ton, nemajú však z čoho.

Mýtus č. 2 – Fľaše či obaly treba pred vyhodením umyť
Vôbec to nie je pravda. Čistiť netreba ani sklo ani plastové obaly. Jediné, na čo treba dbať, aby boli prázdne a nezostali v nich zvyšky náplní či iné tekutiny, pretože môžu znečistiť aj ďalší vytriedený odpad. Ten nie je vhodný na recykláciu, putuje rovno na skládku alebo do spaľovne. Ak sú však obaly prázdne, dá sa s nimi ďalej pracovať aj bez čistenia. „Vyzbierané vyhodené sklo nechávame v rámci technologického postupu odležať v našom sklade črepov, kde biologická zložka, ľudovo povedané, vyhníva. Následne črepy spracovávame v našej technológii,“ vysvetľuje Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá na Slovensku pôsobí ako jediný recyklátor obalového skla. Platí to aj pri zálohovaných fľašiach a plechovkách – stačí, ak sú prázdne a majú pôvodný tvar.

Mýtus č. 3 – Aj komunálny odpad sa ešte triedi
Nie. Plasty, papier, či sklo, ktoré vhodia ľudia do komunálnych kontajnerov, sa nerecyklujú. Putujú buď na skládku alebo do spaľovne. Treba pripomenúť, že sklo sa na skládke nerozkladá a nie je možné ho ani zlikvidovať spálením.

Mýtus č. 4 – Pri recyklácii sa spotrebuje viac energie, než ušetrí.
Ľudia si často myslia, že recyklácia je nákladnejšia ako výroba nového produktu. Odborníci to však vyvracajú. Výroba novej fľaše z použitého skla šetrí prírodné zdroje, vyžaduje menej energie a zároveň vytvára nižšie emisie CO2 ako výroba z primárnych surovín. „Obalové sklo sa snažíme vyrábať v prvom rade z vyhodených sklenených fliaš alebo obalov, výroba je tak ekologickejšia a uhlíková stopa výrazne nižšia. Pridaním každých 10 percent črepov do vsádzky, šetríme približne 3 percentá energie a 7 percent oxidu uhličitého,“ približuje Boris Sluka.

Skládky na Slovensku

Na Slovensku je 61 skládok, ktoré vypúšťajú toxíny do spodných vôd a pôdy. Napríklad bratislavská skládka Vrakuňa vypúšťa toxíny na Žitný ostrov, zamorená je lokalita v okolí skládky Chemko Strážske. Ďalšie skládky sú neraz blízko obydlí či na poliach.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Domácnosť a varenie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >