Ľúbi vás alebo vás chce ovládať? V ošiali zaľúbenosti neraz varovné signály v správaní toho druhého prehliadame, prípadne ich mylne považujeme za prejavy lásky. Ale pozor, niektoré situácie celkom jasne naznačujú, že už nejde o prirodzený záujem, ale čosi iné, nebezpečné, z čoho je lepšie vycúvať.
Spolu. Každý však zároveň potrebuje vlastný priestor.
Foto: Shutterstock.com
„Aj zdanlivo nevinné každodenné situácie dokážu naznačiť, že náš partner alebo partnerka bude chcieť vo vzťahu získať prevahu a kontrolu,“ upozorňuje Liga za duševné zdravie v rámci projektu venovaného obetiam rodového násilia Láska nemá bolieť.
Odborníci uvádzajú aj päť konkrétnych príkladov zo života, ktoré je dobré si všímať a primerane na ne reagovať. Kde teda končí úprimný úmysel, a kde sú zárodky psychického či fyzického násilia?
Starostlivosť áno, výsluch nie
„Ako zvládaš deň? Darí sa ti? Čo robíš? Daj vedieť, že si dobre došla...“ Toto všetko svedčí o úprimnom záujme človeka o svojho partnera. Ak sú však tieto správy sprevádzané niekoľkými telefonátmi v priebehu niekoľkých minút, prípadne ďalšími otázkami typu „S kým si? Prečo neodpovedáš?“, ide už o snahu o kontrolu a obmedzovanie slobody.
Zdieľanie polohy vs. sledovanie
Keď vám to neprekáža, môžete si prostredníctvom telefónov navzájom zdieľať polohu, kde sa práve nachádzate. Niekto v tom vidí nástroj, ako na seba navzájom dať pozor, prípadne zistiť, či sa už blížite na dohodnuté stretnutie a podobne. Aj tu je však hranica pomerne krehká. Ak si partner žiada zdieľanie polohy a lokalizáciu následne využíva na vaše sledovanie, kontrolu vašich aktivít, prípadne na to, aby vás počas dňa na niektorom mieste nečakane prekvapil, neveští to nič dobré. „Môže ísť o náznak manipulatívneho správania v budúcnosti,“ varujú odborníci Ligy za duševné zdravie.
Spoločný čas áno, izolácia nie
Pri budovaní vzťahu je prirodzené, že dvojica chce tráviť čas osamote. Posedenie vo dvojici, spoločné výlety alebo len tak ostať doma pri dobrom filme, to všetko je pre dvojicu veľmi príjemný program. Normálne je aj to, že si chýbajú, keď trávia dlhší čas bez seba. Ak však jeden z dvojice nerešpektuje potrebu toho druhého na vlastný priestor a vlastné aktivity, chce byť s ním stále, uráža sa alebo inak dáva najavo nevôľu, nie je to už o spoločnom čase, ale o snahe o izoláciu. „Ide o zámernú dlhodobú stratégiu spoločenskej izolácie, ktorá má obmedziť nezávislosť a slobodu partnera,“ konštatuje Liga.
Pozornosť či lovebombing?
Pozvanie na večeru, k tomu drobný darček ako prejav pozornosti, to naznačuje úprimný záujem, že ten druhý na nás myslí a chce nás potešiť. Všetko ale s mierou, prílišné prejavy náklonnosti a pridrahé dary môžu neskôr vo vzťahu prerásť do psychického násilia. „Manipulatívni ľudia si takýmto lovebombingom získavajú kontrolu cez pocitovú závislosť. Keď jedného dňa lichôtky a darčeky prestanú prichádzať, často ich nahradí zraniteľnosť a zaslepenosť voči psychickému nátlaku, pretože sa snažíme získať naspäť rovnakú mieru pozornosti,“ upozorňujú na nebezpečný zvrat odborníci.
Priznanie chyby a ospravedlňovanie
Je normálne, že sa dvojica na niečom nezhodne, aj to, že jeden z nich niekedy niečo prepáli, prípadne niečo nevyjde ako by bolo žiaduce. „Empatia a úprimné priznávanie si chýb partnerom pomáhajú pracovať na nezdravých návykoch a rozvíjať vzťah,“ konštatuje Liga za duševné zdravie. Problém vzniká, ak partner pri rozdielnom názore, nesúhlase alebo konštruktívnej kritike prestáva komunikovať, uráža sa, prípadne začne druhého ponižovať. Neraz sa stáva, že ho núti do ospravedlnenia. Rada v tomto prípade znie: Neospravedlňujte sa, len aby bol doma pokoj, takéto pravidelné ospravedlnenia za rozdielny názor bývajú predzvesťou bolestivého vzťahu.
