Môžeme toho druhého ľúbiť, za jeho myšlienky a postoje však zodpovednosť niesť nemôžeme.
Foto: shutterstockNejde o bezohľadnosť, ale naopak, o rešpektovanie toho druhého. Ako vysvetľuje mexický lekár Don Miguel Ruiz, ktorý sa venuje duchovnému rozvoju, každý vzťah má dve polovice: Jedna je tá vaša, druhú tvorí partner, dieťa, resp. ktokoľvek iný, s kým si vzťah vytvárate. „Z dvoch polovíc ste zodpovední iba za tú svoju,“ vysvetľuje v knihe Tajomstvo vzťahov s tým, že bez ohľadu na to, ako veľmi toho druhého človeka milujete, nemôžete byť zodpovední za to, čo má v hlave, ako sa cíti, resp. čomu verí.
Druhého človeka môžete ľúbiť, dávať mu svoju lásku, nemôžete ho však ovládať, kontrolovať jeho pocity ani od neho vyžadovať, aby konal, resp. reagoval podľa vašich očakávaní. „Zvládnuť vzťah je iba o vás,“ zdôrazňuje majster.
Prvým krokom je podľa neho pochopiť, že každý má svoj vlastný svet so svojimi predstavami a chápaním, svoj sen. „Ak to pochopíte, môžete byť zodpovední za svoju polovicu vzťahu, čo znamená za seba. Keď viete, že zodpovedáte za svoju polovicu, môžete ju ľahko kontrolovať. Neprináleží nám kontrolovať druhú polovicu. Ak svojho partnera (syna, priateľa, rodiča) rešpektujeme, vieme, že je zodpovedný za vlastnú polovicu. Keď rešpektujeme druhú polovicu, bude v našom vzťahu vždy mier. Nebude nijaký boj.“
Ideálny vzťah? So psom
Miguel Ruiz to vysvetľuje na vzťahu človeka so psom. Pes svojho pána bezhranične miluje, nekladie si podmienky, dá mu vždy najavo radosť z jeho prítomnosti, napríklad keď príde pán domov. Keď má človek náladu, radosť psovi opätuje, hrá sa s ním. Keď nemá, nevšíma si ho, dokonca ho možno od seba i odoženie. A čo urobí pes? Nič. „Odíde a hrá sa sám. Pes tam nezostane a nebude trvať na tom, že máte byť šťastní. Psovi je jedno, čo robíte, má vás len rád. Nemá nijaké očakávania,“ vysvetľuje expert s tým, že takto by to malo fungovať aj medzi ľuďmi.Každý má svoje osobitosti, každý sme nejaký. A ako rešpektujeme svojho psa, tak by sme mali aj človeka. „Pes je pes a je to pre vás v poriadku. Nepociťujete potrebu byť zaňho zodpovední, aby ste ho urobili psom. Pes sa nepokúša urobiť z vás dobrého človeka, dobrého pána. Prečo potom nevieme dovoliť žene byť ženou alebo mužovi byť mužom a milovať tú osobu práve takú, aká je, bez úsilia zmeniť ju?“
Keď ty zúriš, ja nemusím
V zdravom vzťahu by to malo fungovať podľa Miguela Ruiza rovnako – rešpektovať toho druhého a jeho pocity, nech sú akékoľvek. Ak má jeden z dvojice zlú chvíľu alebo emocionálnu krízu, ten druhý by mu mal umožniť vyrovnať sa s ňou tak, ako potrebuje. Či už osamote v tichu alebo v hneve. „Dokonca aj keď vás vaša partnerka žiada o pomoc, máte možnosť povedať nie. Neznamená to, že ju neprijímate alebo nemáte radi, znamená to, že nechcete hrať tú hru. Ak je nahnevaná, môžete povedať: Máš právo zúriť, ja však preto zúriť nemusím,“ uvádza ďalší príklad.Neskĺznuť do stavu toho druhého je dôležité aj preto, aby ste si mohli byť oporou. Ak je napríklad partnerka z nejakého dôvodu nešťastná, podporujete ju. Podpora ale neznamená, že začnete byť nešťastný aj vy, lebo tak sa vlastne potápate obaja. Naopak, ak ste šťastný, môžete jej to šťastie vrátiť, vysvetľuje odborník.
Rešpekt a komunikácia, kedy jasne vyjadríte svoje potreby, sú kľúčom k šťastnému vzťahu. „Vyliečte svoju polovicu a budete šťastní. Keď vo vzťahu pracujete so svojou polovicou a partner s tou druhou, budete svedkami rýchleho progresu. Vaše šťastie spôsobuje láska,“ uzatvára Don Miguel Ruiz.
