Disciplínu od bábätka nežiadajte, radšej sa mu prispôsobte

Patricia Poprocká, 28. októbra 2018 o 06:13

Aký má režim? Kedy papká? Kedy spinká? Nemá žiaden? Treba ho naučiť, nech si zvyká... Snaha čokoľvek bábätko v prvom roku života nasilu naučiť, nie je podľa odborníkov na prospech dieťaťa.

Keď chce spať, nech spí. A vy si oddýchnite s ním, ak sa dá.

Foto: shutterstock.com

Počas prvých mesiacov je totiž pre bábätko dôležité, aby najdôležitejšia a jemu najbližšia osoba – matka, čo najskôr reagovala na jeho potreby. Či už jedenia, spania, nosenia, dotyku... A to vtedy, keď sa to žiada dieťaťu, nie vtedy, keď má na to rodič práve čas či náladu.

„Žiadať od dieťaťa nejakú disciplínu v prvom roku života by bolo škodlivé,“ hovorí profesor Jozef Hašto, bývalý prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne, ktorý je na Slovensku hlavný expert na vzťahovú väzbu, teda na zdravé puto medzi rodičom a dieťaťom.

V prvom roku života má každé dieťa iné priority a každé svoj vlastný režim, na ktorom funguje. Keď chce spať, spí, keď chce jesť, tak si to žiada... Nemôžeme mu určiť, že má jesť každé dve či tri hodiny, ani ako dlho má spať, či kedy má kakať.

Jozef Hašto v žiadnom prípade neodporúča zastaralú metódu nechať bábätko vyplakať, aby zaspalo a privyklo si tak na svoju postieľku či zaspávanie v určitú hodinu. Ako zdôrazňuje, takáto praktika dieťaťu škodí a spôsobuje mu veľký stres.

Pocity frustrácie, ktoré dieťa zažíva v ranom detstve, si síce neskôr vedome nepamätá, v jeho podvedomí však zanechávajú trvalú stopu. Tá sa potom sa môžu prejaviť v neskoršom veku v rôznych formách – depresiou, zvýšenou agresivitou, neschopnosťou nadväzovať vzťahy, a podobne.

Prítomnosť mamy je dôležitá


Naopak, čím viac sú v prvom roku života napĺňané potreby dieťaťa, tým spokojnejšie a sebaistejšie bude aj v budúcnosti. A na určovanie hraníc je stále dosť času.

Rovnako nie je vhodné, aby si maličké dieťa za každú cenu privykalo na to, že zostane osamote bez mamy v prítomnosti jemu neznámeho človeka, hoci ním je aj stará mama, ktorú vída zriedka. Matka je totiž človek, na ktorého sa bábätko po narodení automaticky naviaže, je to tak dané prírodou. Ako rastie, vytvára si vzťahy aj s ďalšími blízkymi ľuďmi v jeho okruhu, potreba matky je však zo začiatku dominantná.

Maximálna hranica, kedy maličké dieťa vydrží bez matky, je podľa vedcov 10 hodín týždenne. Ale aj to len v prípade, ak dotyčnú osobu pozná a vníma ju ako niekoho, kto patrí do jeho rodinného kruhu. Ak by malo zostať s niekým, koho nepozná vôbec, je to preňho veľký stres.

Začať dieťaťu niečo vedome vštepovať je podľa odborníkov vhodné až neskôr, keď už má zažitý skúmavý pud, teda keď začne opúšťať matkinu náruč, aby preskúmalo okolie. Aj v tomto prípade však platí, že veľmi opatrne. „Treba mu napríklad jasne povedať, že niečo je horúce, alebo nebezpečné. Stále mu však treba vytvárať také prostredie, aby nepociťovalo úzkosť,“ pripomína profesor Hašto.

Dieťa by malo mať dostatočnú voľnosť a priestor na uspokojovanie vlastnej zvedavosti. Na všetko ostatné je času dosť. V normálne fungujúcej harmonickej rodine, kde vládnu otvorené vzťahy a jasné pravidlá, deťom netreba spravidla ani neskôr nič nanucovať – denný režim odpozorujú deti od rodičov samé.




Súvisiace články:






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Prvý rok - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >