Byť psychicky odolný, to sa v živote zíde.
Foto: Shutterstock.comNapodobňovanie rodičov je v budovaní psychickej odolnosti kľúčové. Dieťa vidí, ako sa mama či otec správajú počas záťaže. Keď sa potom dostanú do podobnej situácie, majú tendenciu napodobniť rodičovský vzor.
„Každodenné situácie sú cenným zdrojom vzorového správania sa a dieťa by v nich malo byť prítomné. Má vidieť rozličné modely riešenia problémov, počuť rodičov, ako sa napríklad v obchode či reštaurácii ozvú, nedajú sa okradnúť,“ píšu v knihe Výchova k psychickej odolnosti dieťaťa jej autorky Simona Horáková Hoskovcová a Lucie Suchochlebová Ryntová.
Rodičia často na potomka nevedomky prenášajú svoje obavy, a tak mu bránia lepšie sa vyrovnať s náročnými momentmi. Dieťa veľmi citlivo vníma nielen správanie sa a slová rodiča, ale tiež nevyjadrené obavy, neverbálne signály, výraz tváre.
Potomkovi najviac pomôžete zbaviť sa strachu tak, že sa sami popasujete s vlastnou úzkosťou. Ak sa dieťa napríklad obáva odberu krvi, návštevy zubára alebo náročných skúšok v škole, zásadné je, ako sa k situácii postavia rodičia. Ak zostanú vyrovnaní a pokojní, dieťa psychicky náročné chvíle prekoná lepšie.
Posúvajte hranice detí
Rodičia by ďalej mali v deťoch posilňovať vedomie, že sú schopné nároky a skúšky života zvládnuť. Na to mnoho súčasných rodičov zabúda a radšej sa sústreďuje na ochranu potomka pred najrôznejšími, často len domnelými nebezpečenstvami.
Dôležité je posúvať hranice detí a pestovať v nich samostatnosť a schopnosť sám sa rozhodovať. Ak sú už vo veku, že to zvládnu, pošlite ich do obchodu, niečo niekam vybaviť, môžu sa tiež postarať o mladších súrodencov. Ak uspejú, získajú neoceniteľné vedomie, že vlastným konaním dokážu pozitívne ovplyvňovať skutočnosť. To im v ďalšom živote pomôže prekonávať i náročnejšie prekážky a nevzdať to pri prvom neúspechu.
Úspech aj neúspech patria k životu
Dostalo dieťa v škole svoju prvú štvorku? Výborne! Nemusíte mu k nej práve gratulovať, ale je to veľmi dobrá príležitosť sadnúť si spolu a prebrať, prečo má v živote význam aj to, čo sa nepodarí. Že to dieťa niekam posunie a pomôže mu to získať nadhľad a vyrovnaný prístup. Porážka je matkou úspechu, hovorí čínske príslovie.
S neúspechom sa deti budú vo svojom živote stretávať pravdepodobne častejšie ako s úspechom. Čím skôr sa naučia, ako s ním zdravo vyrovnať, tým lepšie pre ne. „Dieťa môže zažívať i neúspechy a je to preň podstatné pri príprave na realitu. Záleží ale na tom, ako ho budeme neúspechom sprevádzať, aby zo skúsenosti získalo,“ píšu autorky knihy.
Na druhej strane by ale deti samozrejme mali zažívať aj pocity úspechu, či už v škole, krúžkoch alebo pri nadväzovaní priateľstiev. Ak máte pocit, že dieťaťu sa práve v niektorej oblasti nedarí, premýšľajte spolu s ním, ako sa k úspechu dopracovať.
Dieťa však potrebuje nielen zažiť úspech a neúspech, ale tiež vašu správnu reakciu na ne. Asi najlepšia rada znie, abyste ani jedno nepreceňovali. Pochváľte dieťa aj vyjadrite nespokojnosť, ale s hodnotením narábajte skôr opatrne. Na vašom postoji jeho sebahodnotenie závisieť nemá. S úspechom i neúspechom by sa postupne malo naučiť „pracovať“ samo. Nie je dobré, ak konanie dieťaťa vedie snaha vás potešiť alebo naopak nenahnevať. Závislosť na názore druhých rozvoju psychickej odolnosti neprospieva.
