Nechajte ich, nech sa občas nudia, klíčia z toho najlepšie nápady.
Foto: Shutterstock.comVerte tomu či nie, ale deti sa dokážu zabaviť aj samy, nemusia mať program nalinkovaný niekým iným. Najlepšie to uvidíte, keď ich vypustíte niekde v lese. Okamžite si nájdu zábavu, postačia im drievka, hlina, listy. Hneď si začnú niečo stavať, kresliť na zem. Ak sú doma neznesiteľné a máte pocit, že potrebujú ďalší krúžok, ktorý zaujme ich pozornosť, možno im len chýba voľný pohyb vonku, do ktorého im nikto nebude „kecať“.
„Dnešné deti sú zvyknuté, že im niekto stále zaisťuje program a vo výsledku sa nevedia zabaviť samy. Ak majú niekde desať minút voľného času bez mobilu, znervóznia a nevedia, čo si počať. Dokonca i zábavu vnímajú ako niečo, čo dostávajú – a mali by dostávať – zvonku. Vytráca sa vlastná iniciatíva, kreativita, invencia. K samostatnosti a prevzatiu zodpovednosti sa dnešné deti dostávajú o niekoľko rokov neskôr ako ich rodičia. Neexistenciu detskej party a voľného pohybu vonku považujem spolu so zmenšením času venovaného obyčajnému hraniu a snívaniu za najväčšiu stratu dnešných detí,“ hovorí psychologička Pavla Koucká, autorka knihy Uvoľnené rodičovstvo.
Podotýka, že k detskému veku v minulosti vždy patrilo si celkom obyčajne hrať, pobehovať vonku s partou kamarátov, ale aj sa trochu nudiť: „I občasná nuda mala niečo do seba. Práve z nudy totiž často klíčia detské fantázie.“
Málo si uvedomujeme, čo deťom obyčajné hranie si bez organizovania rodičmi prinášalo. „Práve takto sa deti v minulosti stávali samostatnejšími, trénovali svoje fyzické i sociálne schopnosti. Na čerstvom vzduchu s partou kamarátov sa učili zodpovednosti za seba a prijímali i zodpovednosť za mladších súrodencov a kamarátov. Testovali hranice svojich schopností i to, čo si môžu dovoliť k druhým. Rozvíjali svoj úsudok, orientáciu v priestore i organizáciu času. A to všetko len tak mimochodom, zatiaľ čo sa hrali a bavili sa,“ popisuje psychologička, ktorá je zároveň matkou troch detí.
Nechajte teda deti, nech si aspoň občas robia, čo chcú. Menší počet hračiek je pritom výhodnejší ako preplnená detská izbička. Nadbytok predmetov pôsobí na deti rušivo, nevedia, čo si z veľkého množstva vybrať, odbiehajú od jedného k druhému, ale žiaden ich nezaujme na dlhšiu dobu. Ak budú mať k dispozícii menej vecí, naučia sa hrať sa s nimi dlhšie, sústredenejšie a kreatívnejšie. Ak deti necháte na pokoji, dostanú aj šancu odpočinúť si a premyslieť si veci, ktoré sú pre ne podstatné.
A čo voľná, neorganizovaná hra vonku? Aj tá je s trochou rodičovskej odvahy možná, hoci obavy rodičov o bezpečnosť potomka sú v dnešnej dobe veľmi silné. Psychologička popisuje, ako to rieši vo vlastnej rodine: „Jednoducho si sadnem do parku blízko detského ihriska a deťom poviem: Tu ma nájdete, keď budete potrebovať. Ak budete chcieť ísť niekam ďalej, príďte mi to povedať. Takto som deťom k dispozícii a zároveň ich neobťažujem svojou prítomnosťou.“ Občas si vezme na starosť i kamarátov vlastných detí a niekedy ich naopak prenechá rodičom týchto kamarátov. Inšpirujete sa?
