Prísne tajné, nečítať!
Foto: shutterstock.comNetreba si ale nič vyčítať, naopak, môžete sa tešiť, že vaše dieťa dokáže vnímať vlastné pocity a upratuje si v nich aj pomocou písania.
„Ráno som vstal, umyl, obliekol, najedol sa a išiel sa hrať.“ Pravdepodobne tak nejako vyzerá denník malého školáka. Hoci pre nás je to len opis udalostí dňa, pre dieťa to znamená veľa. Dokáže sa vrátiť k celému dňu, zaznamenať jeho priebeh, najskôr len vecne, neskôr s pribúdajúcim časom aj s opisom toho, aké emócie v ňom tieto udalosti zanechali.
Nie každé dieťa je toho hneď schopné, takže ak to vaše dozrelo do toho štádia, tešte sa. Okrem signálu o vyzretosti vášho dieťaťa je denník prospešný aj pre jeho duševnú pohodu. Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí si píšu denníky, sú vyrovnanejší, zažívajú menej stresu a majú teda aj lepší zdravotný stav. Práve preto, že si dokážu negatívne emócie utriediť a „vypísať“ sa z nich.
Ako súčasť terapie sa denníky odporúčajú aj dospelým, takže je výborné, ak si ho dobrovoľne píše vaše dieťa. Môže tam slobodne vyjadriť svoje pocity, aj negatívne, bez hodnotenia či súdenia za ne. Zlepšuje si písanie, pamäť, vyjadrovanie. A že je na ňom prísne varovanie: Nedotýkať sa! Neotvárať!? Jednoducho to rešpektujte. Dieťa má právo sa rozhodnúť, komu čo povie, a čo si chce nechať pre seba. Navyše, ak sa dieťa dozvie, že ste jeho denník čítali, bude to koniec dôvery.
Napokon, ak máte s dieťaťom dobrý vzťah, môžete si byť istí, že v denníku nebude nič zásadné, čo by ste nevedeli. A s nezodpovedanými otázkami, ktoré si tam dieťa kladie, sa skôr či neskôr aj tak obráti na vás.
A ak máte pocit, že sa vám vaše dieťa duševne vzďaľuje, radšej sa s ním porozprávajte naživo a skúste takto zlepšiť vzťahy, nie čítaním denníka.
Častým argumentom v prospech tajného čítania detských zápiskov je, že sa deti denníku zveria s niečím, čo by inému v živote nepovedali, napríklad so šikanou či zneužívaním. Vnímavý rodič však už zo zmeneného správania dieťaťa dokáže rozoznať, že sa niečo deje.
Presvedčiť ho, aby sa zdôverilo, môže aj otvorený rozhovor, v ktorom dieťa ubezpečíte, že je v poriadku mať tajomstvá, ale že je rozdiel medzi dobrými a zlými tajomstvami. „Vysvetlite dieťaťu, že zlé tajomstvo vyvoláva smútok, obavy a strach. Zdôraznite, že ak má na srdci zlé tajomstvo, má o ňom povedať niekomu dospelému,“ radí klinická psychologička Angaharad Rudkinová v knihe Čo si myslí moje dieťa.
No a dobré tajomstvá, tie nech si dieťa zamkne na kľúčik. Možno i na ne raz dôjde, kedy ich odhalí.
ANKETA:
