Svet bez predsudkov. Majú sa učiť deti od dospelých alebo naopak?

pt, 8. augusta 2023 o 05:58

Jednou z najvzácnejších detských čŕt je, že dokážu vnímať svet a ľudí bez predsudkov. Neznáme veci či odlišných ľudí síce neskrývane skúmajú, ale nehodnotia ani vopred neodsudzujú. Až neskôr, od dospelých preberajú tieto postoje, hoci by bolo lepšie, keby to bolo naopak, a dospelí sa v tomto učili od detí.

Postoje k hendikepovaným či inak vyčleneným ľuďom deti často preberajú podľa svojich rodičov.

Foto: shutterstock

Viesť deti k vnímavosti je oveľa ľahšie, ako v nich neskôr odstraňovať predsudky, zhodujú sa psychológovia. Malé deti dokážu úplne prirodzene akceptovať vecí a ľudí takých, ak sú a vyrovnať sa s inakosťou – či už ide o farbu pleti, excentrický imidž, chudobu, zdravotné postihnutie a podobne.

Ako však rastú, tak kultúra a určité sociálne vzorce správania ich nútia všímať si rozdiely medzi ľuďmi a hodnotiť ich. To, aké sa k tomu postavia, závisí od postojov rodičov, ale aj ďalšieho okolia. Preto záleží na tom, ako dokážu dospelí s deťmi o rozmanitosti hovoriť, aký postoj im prezentujú a predovšetkým – aký ho majú oni samotní.

Je jednoduchšie, ak deti s inakosťou prichádzajú do kontaktu denne. Ak napríklad vyrastajú v multikultúrnom prostredí, nie sú na vnímanie odlišností tak citlivé, sú pre prirodzenou súčasťou života, približuje detská psychologička Mária Balážová, ktorá pracovala aj s deťmi so špeciálnymi potrebami, deťmi s vývojovými poruchami intelektu, či telesnými hendikepmi.

Ťažšie je, ak samotní rodičia nevedia celkom jednoznačne reagovať pri strete s niekým, kto vybočuje z normy, čo sa nezriedka stáva, pretože pod povrchom sú mnohé predsudky stále zakorenené.

Rada odborníkov je jednoznačná – otvorene s deťmi o inakosti hovoriť. „Tým, že budeme otvorenejší k deťom, že budeme do našich rozhovorov tieto témy prinášať, im dáme dar, ktorého benefity budú vnímať nielen deti, ale aj my dospelí. Spoločnosť, ktorá je inkluzívna a vytvára podmienky pre každého, aby mohol byť v živote prijatý, pomáha aj nám samým k lepšiemu fungovaniu,“ dodáva Mária Balážová.

Pomôcť môžu aj príbehy iných, či už v knihách alebo filmoch. Na túto tému je ich viac, napríklad známy príbeh dvoch kamarátok, z ktorých jedna nevidí, Mimi a Líza či najnovšia audiokniha Poviedky pre všetky deti, ktorá vznikla práve v rámci projektu Nadácie Volkswagen Slovakia – Naša inkluzívna škola. Sú tam príbehy rôznych autorov o rôzne vyčlenených deťoch.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >