Peniaze, drahé auto či mobil v nás možno vyvolajú chvíľkový pocit šťastia, ktorý však s tým ozajstným nemá veľa spoločné. Rád, ako dosiahnuť vnútornú vyrovnanosť a radosť, je dnes ako maku, starodávny čínsky filozof Lao-c‘, jeden zo zakladateľov taoizmu, vidí cestu v týchto štyroch zásadách.
Pravidlá šťastného života sú jednoduché a deti ich prirodzene ovládajú: Ctiť si všetko živé, byť úprimný, láskavý a pomáhať druhým.
Foto: shutterstock.com
Všetky štyri sú blízke najmä deťom, ktoré k nim prirodzene inklinujú ešte prv, než ich my dospelí začneme „vychovávať“, učiť tomu, čo „sa patrí“ a čo nie. A hoci sa deti rodia čisté a v mnohých veciach potrebujú dospelých, aby sa niečo naučili, tieto štyri veci by sme im mali ponechať tak, ako im boli dané.
Úcta k živému
V podstate ide o zásadu „Ži a nechaj žiť“. Toto pravidlo v sebe zahŕňa rešpektovanie a ochranu všetkých foriem života, ohľaduplnosť k planéte, ostatným živočíchom i rastlinám. Využívať prírodu len v nevyhnutnej miere, neničiť ju a nespôsobovať utrpenie zvieratám ani iným ľuďom. Ctiť všetko živé. Deti to robia, kým ich nenaučíme, že pavúky či chrobáky sú „fuj“, či že namiesto lesnej cestičky je lepšia vyasfaltovaná.
Úprimnosť
Na nič sa nehrať, nič nepredstierať je veľmi oslobodzujúce a sebaposilňujúce. Pravda je jednoduchá, a ak sa naučíme žiť v pravde, poznajúc svoje pravé ja s prednosťami i nedostatkami, bude sa nám žiť ľahšie. Lepšie pochopíme svoje skutočné potreby (aj cesty k ich napĺňaniu) a môžeme sa stať inšpiráciou i pre ľudí okolo nás. Pravidlo úprimnosti znamená v prvom rade nastaviť zrkadlo sebe samému, byť samým sebou, bez ohľadu na to, čo si o nás myslia iní, prípadne akých by nás chceli mať. Ďalšia zo znalostí, ktorou deti disponujú. Málokto vie byť tak sám sebou ako deti, kým ich to nezačneme odúčať...
Láskavosť
Je to viac než presviedčať druhých o vlastnej pravde. Každý má tú svoju „pravdu“, ovplyvnenú vlastnými skúsenosťami a čo môžeme urobiť, je navzájom sa rešpektovať. Ľudia nie sú dobrí a zlí, sú svojskí a my by sme ich mali jednoducho prijímať takých, akí sú. Naše vzťahy sa výrazne zlepšia. Platí to aj o živote ako takom – keď sa ho naučíme prijímať taký, aký je, ľahšie nájdeme cestu na vyriešenie problémov, ktoré nás práve trápia. Deti to dokážu, k ľuďom pristupujú s otvorenou mysľou bez predsudkov a odsudzovania, akceptujú neraz dokonca aj krivdy, ktorých sa im dostane a idú ďalej bez zášte.
Pomoc druhým
Dávať je viac než brať. Byť tu pre druhých a robiť dobré skutky je tým, čo nám a nášmu životu dáva pocit užitočnosti a zmysluplnosti. Samozrejme, nezištne, bez toho, aby sme za to očakávali odmenu. Radosť druhých je tou najlepšou plácou. Snažia sa o to aj deti, aj keď sa im nie vždy dostane pochopenia.