Aj deti nás dokážu niekedy poriadne vytočiť. Predýchajte a upokojte sa, nie je v tom nič osobné.
Foto: shutterstock.comV podstate to jednoduché je. Ak sa teda rozhodnete, že zmeníte prístup k záležitostiam, ktoré vás trápia, a ak si pri zautomatizovanej reakcii v danej situácii spomeniete na to, že veci ani výčitky nebudete brať osobne.
Deti to niekedy dokážu ľahšie než dospelí, no keďže sú naším zrkadlom, veľmi často preberú naše reakcie. Ak sa teda my nahneváme alebo sa začneme s niekým hádať preto, že si niektoré veci berieme príliš k srdcu, veľmi rýchlo sa tak začnú správať i naše deti. Ostať „v pohode“ a nepripúšťať si nepodstatné, to je ten správny prístup.
Nie je to o vás
„Ak vám poviem: „Vy ste hlúpy...,“ nie je to o vás. Je to o mne. Ak to vezmete osobne, možno uveríte, že ste hlúpy,“ vysvetľuje podstatu toho, ako zostať nad vecou Miguel Ruiz, mexický lekár, ktorý sa neskôr začal venovať duševnému rozvoju, v knihe Štyri dohody.Človek má podľa neho sklony brať všetko osobne, pretože sebecky pociťuje osobnú dôležitosť, vytvára si domnienku, že všetko je práve o ňom, a že je za všetko zodpovedný. V skutočnosti však názory druhých ľudí sú odrazom len a len ich vlastného zmýšľania a nemajú nič spoločné s tým, ako sa vníma človek samotný.
„Ešte aj vtedy, keď sa situácia javí veľmi osobná, napríklad keď vás iní priamo urážajú, nemá to s vami nič spoločné,“ zdôrazňuje lekár s tým, že ide len o ich uhoľ pohľadu. Ak vám napríklad niekto vytkne, že ste tučný, ukazuje to jeho spôsob zmýšľania, pocity a predstavy. Človek však väčšinou v takých prípadoch cíti potrebu brániť svoje presvedčenie, presviedčať druhých o svojej pravde a dochádza ku konfliktom. „Urobíte z komára slona, pretože máte potrebu dokázať, že sa mýlia. Čokoľvek robíte a cítite, je však iba projekciou vášho osobného sna,“ dodáva Miguel Ruiz.
Urážka či pochvala, to je jedno
Nebrať vážne odporúča nielen negatívne konštatovania, ale i pochvaly. „To, čo si o mne myslíte, nie je pre mňa dôležité a neberiem to osobne. Keď ste šťastní, budete hovoriť: Miguel, ty si hotový anjel! Lenže keď ste na mňa napálení, poviete: Si nechutný, hotový diabol! V každom prípade sa ma to nedotýka, lebo viem, aký som. Nech si myslíte a cítite čokoľvek, je to váš, nie môj problém. Je to spôsob, akým vidíte svet,“ vysvetľuje na vlastnom príklade.Čo je teda osobné, je podľa neho iba ten náš vlastný uhol pohľadu na danú vec alebo človeka. „Je to pravda, ktorá patrí iba vám,“ pripomína Miguel Ruiz.
Aby sme dokázali byť vyrovnaní, mali by sme vnímať ľudí takých, ako naozaj sú. „Keď ich takých uvidíme, nikdy nás nemôže zraniť to, čo hovoria alebo robia. V poriadku je ešte aj to, keď vám klamú. Klamú vám, lebo sa boja. Boja sa, že zistíte, že nie sú dokonalí,“ opisuje lekár.
Čo získate, ak nebudete brať veci osobne? Vyhnete sa mnohým sporom, zmizne hnev, žiarlivosť, dokonca i smútok. „Získate obrovské množstvo slobody. Môžete hovoriť ľúbim ťa bez strachu, že sa zosmiešnite alebo vás odmietnu. Môžete žiadať o to, čo potrebujete. Môžete povedať áno i nie bez pocitu viny alebo odsudzovania samého seba.“ Vyskúšate?
