Lucia. Keď sa dá, vždy s úsmevom.
Foto: AGELNebolo to ľahké a nie je to ľahké ani dnes, keď je z Lucie už stredoškoláčka, čiastočne odkázaná na vozík. S pomocou mamy však robia všetko preto, aby žila plnohodnotný život a plnila si svoje sny.
Pre pani Danielu bola dcérkina diagnóza nemilým prekvapením. O rázštepe sa dozvedela až po pôrode a namiesto bežných mamičkovských starostí museli riešiť oveľa závažnejšie. Jej bábätko ešte v ten istý deň operovali a po zistení ďalších diagnóz nasledoval maratón ďalších vyšetrení, operácií, rehabilitácií a iných druhov liečby. „Bolo to náročné obdobie, kedy sa neustále sledoval dcérkin zdravotný stav v rôznych odborných ambulanciách,“ spomína pani Daniela na webe siete nemocníc Agel.
Lucke rázštep chrbta poškodil funkcie dolných končatín i močového mechúra. „Preto je u dcéry potrebné dbať na zvýšenú osobnú hygienu a pravidelné cievkovanie, ktoré pomáha predchádzať urologickým ťažkostiam,“ vysvetľuje pani Daniela.
Popri tom je tu ešte ortopedická liečba, s ktorou Lucka začala ako dvojmesačná. „V našom prípade znamenala viaceré operácie oboch dolných končatín. To si vyžadovalo kolobeh návštev nemocnice, následnej rehabilitácie a znovu začlenenia sa do bežného života,“ spomína pani Daniela. Pomohlo. Lucka po nich dokázala samostatne chodiť na krátke vzdialenosti, čo jej veľmi pomáhalo lepšie sa zapájať do rôznych aktivít v škole i doma.
Len najbližší však vedeli, čo všetko ju to stojí. Hodiny a hodiny cvičenia a procedúr. „Na liečebnú fyzioterapiu sme chodili po každom zákroku a operácii, lebo bolo potrebné znova vybudovať stratené svalstvo. Súčasťou rehabilitácie bola aj liečba parafínom, elektroliečba a magnetoterapia. Dcéra sa na fyzioterapiu vždy tešila aj vďaka milému a citlivému prístupu fyzioterapeutov. Pod odborným dohľadom dosahovala veľmi pekné výsledky. Jej zdravotný stav sa po fyzioterapii vždy zlepšoval,“ približuje pani Daniela.
Napriek hendikepu a odkázanosti na invalidný vozík sa Lucii podarilo začleniť do bežného života. Po skončení základnej školy začala chodiť na obchodnú akadémiu v Zlatých Moravciach. Má rada umenie – venuje sa spevu a recitovaniu a s maminou pomocou zvládala všetko – školu, kultúrne podujatia i nákupy. I keď, ako konštatuje pani Daniela, bezbariérový prístup pre vozičkára s obmedzenou mobilitou nie je všade samozrejmosťou. „Tento problém sme riešili aj pri výbere strednej školy, pretože dcéra chcela byť samostatná a plnohodnotne začlenená do spoločnosti,“ hovorí. Pri návšteve školy, kultúrnych podujatí, či bežných nákupoch ale Lucia stále potrebuje mamin sprievod a pomoc, lepšie podmienky nie sú vytvorené.
Momentálne však všetky obľúbené aktivity idú bokom. Lucia má vážne problémy s bedrovým kĺbom, pre ktoré nemôže chodiť ani do školy. Učí sa doma. „Musela sa vzdať aj ostatných obľúbených činností. Napriek tomu jej úsmev na tvári nechýba. Tak ako mnohokrát predtým, s podporou rodiny a priateľov, verím, že aj túto prekážku Lucka prekoná a opäť sa zapojí do života stredoškoláčky a bude si plniť svoje sny,“ uzatvára jej mama.
