Stop jesennej depresii! Aktivity, ktorými si môžete zvýšiť hladinu hormónov šťastia

Patricia Poprocká, 17. októbra 2020 o 04:57

Mnohí milujú jeseň, jej nádherné farby, príjemné ochladenie i kvapky dažďa na oknách, pre iných je však toto obdobie ťažkou skúškou nervov. Málo slnka, kratšie dni, do toho ešte koronavírus ak nespôsobujú rovno depresiu, na nálade nepridávajú. Ak patríte k ľuďom náchylným na jesenný smútok, prinášame tipy na aktivity, po ktorých sa budete cítiť šťastnejší.

S úsmevom ide všetko ľahšie.

Foto: shutterstock.com

Podľa niektorých teórií je pocit šťastia záležitosťou chémie a hormónov, ktoré produkuje naše telo. Sú činnosti, pri ktorých sa uvoľňujú hormóny podporujúce dobrú náladu a naopak. Za hormóny príjemných pocitov sa považujú dopamín, sérotonín, oxytocín a endorfín. Každý z nich predstavuje iný druh príjemného pocitu a človek ho získa inými aktivitami.

Sérotonín

Práve jeho nedostatok má byť podľa časti vedcov hlavnou príčinou depresie, ťažkého stavu, v ktorom človek bez zjavnej príčiny nie je ani schopný vstať z postele. Na „dobrú náladu“, čiže uvoľňovanie sérotonínu je však potrebný práve pohyb. Skúste sa ísť ráno prebehnúť aspoň na 20 minút, bez ohľadu na počasie, uvidíte, o koľko lepšie sa budete cítiť. Pre začiatočníkov postačí aj prechádzka v prírode, najlepšie na slniečku. Toho však možno čakať v nasledujúcich týždňoch čoraz menej, o to dôležitejší bude teda pohyb. Pre pandémiu koronavírusu sú zatvorené športoviská i plavárne, zostáva teda naozaj len tá prechádzka a beh. Prípadne bicykel. A ešte meditácia, pri ktorej však treba zo začiatku pomoc niekoho skúsenejšieho.

Dopamín

Akýsi hormón spokojnosti. Dostavuje sa po dobre vykonanej práci. Keď dokončíme zverenú úlohu, urobíme niečo pre seba, prípadne dosiahneme nejaký úspech. Uvoľňuje sa aj vtedy, keď sa dobre najeme (pozor však na prejedanie sa sladkosťami, mastnými jedlami, a aj na alkohol.) Takže: Dajme si drobné ciele a plňme ich. Jedzme chutne a zdravo. Prispeje to k dobrému pocitu zo seba i našej celkovej spokojnosti.

Oxytocín

Známy hormón lásky, ktorý človeka dostáva do stavu zamilovanosti. Telo ho produkuje po pôrode pri kontakte koža na kožu matky a dieťaťa, tiež pri dojčení. Ak máte staršie deti, jeho uvoľňovaniu pomôže tiež spoločná hra s nimi, prípadne aj s domácimi zvieratami. Prospešný je aj fyzický kontakt s deťmi alebo partnerom – objatia, bozky, ale i len prosté držanie sa za ruky. No a v neposlednom rade sú dôležité milé slová či komplimenty. „Je mi s tebou veľmi dobre. Veľmi sa mi páčiš. Ľúbim ťa.“ Kedy ste to naposledy niekomu povedali?

Endorfín

Jednoducho smiech. Je ťažké smiať sa, keď sa nám práve nechce, ale môžeme sa aspoň pokúsiť nájsť niečo, čo nás pobaví. Čo tak si pozrieť dobrú komédiu? Alebo hoci len prečítať vtipy, ktorými je zahltený celý internet? Prípadne zavolať priateľovi, ktorý vás vie rozosmiať, alebo takému, s ktorými si viete pospomínať na množstvo smiešnych zážitkov. Ak sa chce človek zasmiať, dôvod si vždy nájde. Ak prežívate naozaj smutné obdobie, kedy sa smiať ešte nedokážete, skúste si spríjemniť atmosféru aspoň sviečkami či esenciálnymi olejmi. Dovolené je aj trošku horkej čokolády.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Má poradie, v akom sme sa narodili, vplyv na našu povahu?

    Má poradie, v akom sme sa narodili, vplyv na našu povahu?

    Ovplyvňuje povahu dieťaťa poradie, v akom sa narodilo? Je pravda, že najviac zabudnuté býva prostredné dieťa a že tie najstaršie to majú najťažšie? O súrodeneckých konšteláciách a ich vplyve na náš život rozpráva sociálna pedagogička Katarína Winterová, poradkyňa portálu mamedeti.sk.

  • Obrázok Stačilo kriku! Štyri skvelé tipy, ako deti hravo utíšiť

    Stačilo kriku! Štyri skvelé tipy, ako deti hravo utíšiť

    Hluk a deti akosi neodmysliteľne patria k sebe, je však úplne normálne, ak dospelí majú toho už plné zuby. Namiesto večného (a často zbytočného) opakovania „Buďte konečne chvíľu ticho!“ si možno chvíľku ticha dopriať aj pohodlnejšie. Zahrajte sa s deťmi na ticho. Okrem stíšenia decibelov získate oveľa viac.

  • Obrázok Napätie stúpa, linky dôvery lámu rekordy. „Odložme na chvíľu konflikty,“ vyzýva psychológ z terénu

    Napätie stúpa, linky dôvery lámu rekordy. „Odložme na chvíľu konflikty,“ vyzýva psychológ z terénu

    Narastajúce čísla nakazených koronavírusom, rozhádaní politici, chaotické vyhlásenia plné arogancie a nenávisť šíriaca sa sociálnymi sieťami i spoločnosťou oberajú o psychickú pohodu čoraz väčšie množstvo ľudí. Psychológovia na krízových linkách zaznamenávajú rekordné počty klientov, ktorí toto napätie už nezvládajú. Ako z toho von? Tu sú odporúčania toho najpovolanejšieho priamo z terénu, psychológa Mareka Madra.

  • Obrázok „Hlavne si o sebe veľa nemysli!“ Čitatelia spomínajú, ktoré vety ich v detstve ranili na celý život

    „Hlavne si o sebe veľa nemysli!“ Čitatelia spomínajú, ktoré vety ich v detstve ranili na celý život

    Aj nevinná poznámka môže niekedy dieťa zraniť, dokonca na celý život, povedala v júlovom rozhovore pre ahojmama.sk renomovaná psychiatrička a psychoterapeutka Natália Kaščáková. Niekedy stačí naozaj málo – jedno vyčítavé slovko, znevažujúce hodnotenie, posmešná poznámka a rana na detskej duši je vpísaná. Stalo sa také niečo vám? Opýtali sme sa dnešných rodičov.

  • Obrázok Väčšina dievčat zažila obťažovanie na internete

    Väčšina dievčat zažila obťažovanie na internete

    Väčšina dievčat a mladých žien po celom svete zažila obťažovanie na internete. Vyplýva to z novej štúdie mimovládnej organizácie Plan International zameranej na práva detí a rodovú rovnosť.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok ROZHOVOR Psychológ Marek Madro: Deti dnes už nie sú samé sebou ani medzi kamarátmi

    ROZHOVOR Psychológ Marek Madro: Deti dnes už nie sú samé sebou ani medzi kamarátmi

    V minulosti sa hovorilo o združovaní v kolektíve, dnes o socializácii. Potreba socializovať sa je najčastejší argument, prečo dávať deti do škôlok a škôl. Je to naozaj nevyhnutné? Kedy deti naozaj potrebujú byť s rovesníkmi a čo s nežiaducimi vplyvmi, ktoré socializácia na dieťa niekedy má? V rozhovore vysvetľuje psychológ PhDr. Marek Madro, PhD., programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.

Ďalšie články v rubrike >