Niekedy má už každý toho dosť.
Foto: shutterstock.comNa udržanie psychickej pohody niekedy netreba veľa – stačí nájsť správne vnútorné nastavenie. Tu je niekoľko tipov, ako ho dosiahnuť.
Máte pocit, že už to trvá pridlho? Za takmer dva mesiace karantény ste si možno doma vytvorili zabehaný režim, ktorý všetkým vyhovuje, no chvíľami možno už máte všetkého plné zuby. Človek je tvor spoločenský a izolácia a obmedzený kontakt s ďalšími ľuďmi môže predstavovať značnú psychickú záťaž. Ako sa z toho nezblázniť?
Niekedy má už každý toho dosť.
Foto: shutterstock.comHarmonický vzťah medzi partnermi je základom zdravého rodinného prostredia, v akom by mali vyrastať deti. Túži po ňom snáď každý, a hoci sa nezhodám nedá vyhnúť, nie je jedno, v akom duševnom nastavení ich človek rieši.
„Už by ste sa mohli zobrať. Kedy bude bábätko? Zdá sa mi, že to dieťa príliš rozmaznávaš...“ Tiež poznáte takéto poznámky od blízkych, na ktoré neviete slušne dať najavo, že sú vám nepríjemné?
Hlavne zostať v pokoji a riešenie sa samé ukáže, platí pri každom probléme, i tom rodičovskom. Zostať v pokoji však nie je vždy jednoduché, najmä keď máte ešte množstvo svojich povinností a stresov a deti vám pridávajú ďalšie. Čo môže pomôcť?
„Som dôležitá, som sympatická,“ napísala svojho času na nástenku učiteľka Denisa Machoňová Tichá v českom meste Tábor. Nemyslela tým, seba, ale „Chybu“ a chcela tým zmeniť prístup detí k chybám.
Bolo by to možno úsmevné, ale žiaľ, vypovedá to aj o tom, ako sa mladá generácia vzdialia od prirodzených zákonitostí. Z toho, čo je normálne, robí „výzvu“, prípadne dokonca čosi „úžasne trendy“.
Kto žije v prítomnosti, žije spokojnejšie. Ak človeku blúdi myseľ neustále do spomienok alebo naopak, k veciam, ktoré ho čakajú, nežije tu a teraz, a má sklony prepadať melanchólii, úzkosti či sa cíti pod neustálym stresom.
Nechce chodiť dieťa do škôlky? Tento problém riešia mnohí rodičia a hľadajú cesty, ako by si dieťa mohlo na nové prostredie privyknúť. Ak sa to však nedarí, netreba zúfať ani nikde hľadať chyby – je to totiž prirodzená reakcia dieťaťa vzhľadom na to, ako sa vyvíja jeho mozog.