Súťaže v športe dokážu dieťa zoceliť aj mentálne.
Foto: archív Ľubomíra ČiernikaPrírodné národy, ktoré sa považujú za najšťastnejšie na svete, preteky za medailami síce nepoznajú, ľudia sa hýbu pre radosť či zabezpečenie živobytia, napríklad lov či výstavba obydlia. Namiesto túžby zvíťaziť, zdolať druhého, si pomáhajú. Majú však tiež svoje obrady, zápasy, prechodové rituály, skúšky bolesti, ktoré ich pripravujú na život.
Naše podmienky sú iné. Žijeme pohodlným, sedavým spôsobom života, keď za peniaze všetko dostaneme na stôl. Výsledkom je zvýšená obezita a katastrofálna telesná zdatnosť, keď deti majú problém prebehnúť 400 metrový okruh na štadióne či urobiť kotrmelec. Aj vzhľadom na to je pre väčšinu športový krúžok nevyhnutný.
Netreba zlato za každú cenu
Mnohí rodičia tam dieťa prihlásia, nech si vybije energiu, nech sa pohrá, schudne, trocha hýbe... Podľa Ľubomíra Čiernika však v takom prípade chýba jedna dôležitá zložka. „Dieťa treba konfrontovať, nech si pomeria svoje sily s ostatnými, svoj progres, možné zlepšenie. Čím skôr začne, tým skôr sa bude učiť pracovať so svojimi emóciami,“ vraví.Zdôrazňuje ale, že súťaživosť a porovnávanie neznamená vytvárať na dieťa tlak, aby vyhrávalo za každú cenu. „Samozrejme, nemá byť primárnym cieľom rodiča mať doma šampióna, ktorý nosí len zlato. Aj dieťa, ktoré nič nevyhralo, môže byť šampión, ak poctivo trénuje a zlepšuje sa v rámci vlastných možností,“ pripomína.
Deťom treba veriť!
Námietky, že sa pretekaním dieťa zbytočne vystavuje tlaku, sú podľa Ľubomíra Čiernika neopodstatnené. Chrániť dieťa od stresov či nepríjemností je skôr na škodu. „To je opičia láska, pri takom myslení rovno dieťa zavrime do izby a dajme mu prilbu, ak by si náhodou zhodilo kvetináč na hlavu...,“ vysvetľuje s trochou nadsázky a pokračuje:„Deťom treba veriť. Oni tlak dokážu zvládnuť jednoduchšie ako my dospelí. Určitý tlak je prirodzený, obzvlášť u detí a dospelí by ich mali učiť ho zvládať. Počítače v ich rukách to za nás neurobia.“
Ľubomír Čiernik a jeho zverenci z Karate klubu Junior Prešov.
Foto: archív Ľubomíra ČiernikaNavyše, ako dodáva, najväčšie rozhodnutia v živote ľudia často dokážu urobiť práve pod návalom stresu a záťaže. „Tie najväčšie myšlienky v rámci osobnej zmeny prichádzajú práve vtedy, keď sme pod tlakom, alebo sa musíme vysporiadať s niečím priťažujúcim,“ vysvetľuje tréner. A tomu by sa mali učiť deti už v školskom veku.
Tlaku je dieťa vystavované všade, v škole aj v iných životných situáciách, a bude mu musieť čeliť aj v dospelosti. Šport, resp. práve súťaž je ideálnou príležitosťou, ako sa s ním učiť v detstve vysporiadať. Ďalší plus vidí Ľubomír Čiernik v tom, že ak dieťa ten jeho šport baví, učí sa tlak zvládať v niečom, čo miluje.
Výbava do života
Deti, ktoré súťažia od útleho detstva, aj keď nie sú najlepšie vo svojom športe, podľa Ľubomíra Čiernika oveľa lepšie neskôr v živote zvládajú vypäté situácie. „Dokážu spracovať životné prehry, motivovať sa na nové ciele a aj ich doťahovať do úspešného konca. A to je veľmi dôležité.“Ako príklad uvádza zranenie či neúspech v súťaži. „Dieťa, ktoré nielen športuje, ale aj súťaží, vie, že aj keď som dnes nevyhral alebo nezískal medailu, nabudúce mám zase šancu. Dieťa vidí cieľ a pracuje na ňom, aby ho dosiahlo. A to je to najväčšie plus súťaženia a porovnávania síl.”
Deti, ktoré súťažia, aj keď nie sú najlepšie vo svojom športe, oveľa lepšie neskôr v živote zvládajú vypäté situácie.
Foto: archív Ľubomíra ČiernikaNaopak, dieťa, ktoré v športe nesúťaží, podľa neho časom stratí motiváciu pokračovať. Kríza síce môže nastať môže aj u toho súťažiaceho dieťaťa, ak sa mu napríklad nedarí, tam je však jednoduchšie ju prekonať, s podporou trénerov, rodičov, kamarátov... Dôležité je nájsť optimálnu cestu, aby pretekov nebolo priveľa, ani primálo.
Šport učí pracovitosti, vytrvalosti, ktorá dieťaťu zostane aj do dospelosti. „Taká osobnosť nikdy nebude mať pocit, že by ju niečo mohlo zlomiť, a aj keď spadne, naučený rytmus zo športu jej napovie, že raz si dole a raz hore…“
Môže šport zničiť život?
Sú športovci, ktorí prepadli drogám, alkoholu či dokonca spáchali samovraždu. „Netvrdím že každé dieťa, ktoré bude športovať a súťažiť, dopadne v živote skvele a pôjde smerom, ktorý ho uspokojí. Tvrdím ale, že sa mu zvýšia šance, aby neskôr vedelo bojovať s negatívami, ktoré nám život prináša. Pretože negatíva sú jeho súčasťou. Športovci, ktorí dopadli zle, by možno dopadli ešte horšie oveľa skôr, a práve šport im predĺžil a doprial výnimočnú časť života, ktorú by bez neho nikdy nemali. Či by si zničili život, aj keby nesúťažili alebo nešportovali, prípadne či šport bol príčinou ich pádu, neviem, či je možné zistiť. Som si ale istý, že ak trafíte správny klub so správnymi trénermi, šport a súťaženie je kladným činiteľom v živote dieťaťa. Neexistuje ale návod na spokojný život, existuje len možnosť vybrať si,“ uzatvára Ľubomír Čiernik.
Sú športovci, ktorí prepadli drogám, alkoholu či dokonca spáchali samovraždu. „Netvrdím že každé dieťa, ktoré bude športovať a súťažiť, dopadne v živote skvele a pôjde smerom, ktorý ho uspokojí. Tvrdím ale, že sa mu zvýšia šance, aby neskôr vedelo bojovať s negatívami, ktoré nám život prináša. Pretože negatíva sú jeho súčasťou. Športovci, ktorí dopadli zle, by možno dopadli ešte horšie oveľa skôr, a práve šport im predĺžil a doprial výnimočnú časť života, ktorú by bez neho nikdy nemali. Či by si zničili život, aj keby nesúťažili alebo nešportovali, prípadne či šport bol príčinou ich pádu, neviem, či je možné zistiť. Som si ale istý, že ak trafíte správny klub so správnymi trénermi, šport a súťaženie je kladným činiteľom v živote dieťaťa. Neexistuje ale návod na spokojný život, existuje len možnosť vybrať si,“ uzatvára Ľubomír Čiernik.
ANKETA:
