Pavúci, s ktorými sa hrá dcéra Sone Pekarovičovej.
Foto: archív Sone PekarovičovejTakzvané agresívne hračky nemajú dobrú povesť. Zatiaľ čo my sme si ako deti sami vyrábali praky a luky a nikto nám ich nebral z rúk, pretože by sa bál, že nám uškodia, dnešná generácia vyrastá s pocitom, že hračky, ktoré evokujú agresivitu, sú nepatričné. Niektorí rodičia s nimi narábajú len veľmi opatrne a držia od nich deti ďalej.
Dievčatku teda skôr kúpia plyšovú hračku ako strigu a chlapcovi autíčko, nie tigra s vycerenými zubami. Rodičovskou snahou je pestovať v deťoch vlastnosti, ktoré vedú k slušnému správaniu a predovšetkým k tomu, aby nehnevali a boli ticho.
Agresívne hračky sú však pre deti veľmi dôležité a je chybou celkom sa im vyhýbať. „Sú dobrým spôsobom, ako umožniť deťom vyjadriť pocity hnevu, smútku, strachu, krivdy, sklamania, vyrovnať sa s nespravodlivosťou či zvládnuť nepríjemné situácie,“ vraví špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová. Jej dve deti sa s nimi bežne hrajú a využíva ich aj v práci so svojimi klientami.
„Agresívne hračky majú svoje pevné miesto v herničke pri terapii hrou, tiež v krabici takzvaných špeciálnych hračiek u rodičov, ktorí sú v kurze filiálnej terapie,“ vraví odborníčka, ktorá služby svojho CentraDys ponúka v Novom Meste nad Váhom. Filiálna terapia sa zameriava na rozvoj rodičovských schopností a jej cieľom je napríklad pochopiť emócie detí a správne na ne reagovať, posilňovať detské sebavedomie, viac používať vo výchove empatiu alebo vedieť stanoviť deťom rozumné hranice.
V súlade s rodičom
Ale pozor, ak rodič agresívne hračky z princípu odmieta, ale rozhodne sa, že ich svojim deťom predsa len zabezpečí, nemusí to byť správny prístup. Výchova by mala byť v súlade s tým, čo rodič cíti a aký je.„Diskusia o agresívnych hračkách počas kurzu filiálnej terapie je vždy veľmi zaujímavá. Je to priestor pracovať s rodičovskými hodnotami a hľadať kompromis. Odporúčam rodičom, aby deti mali prístup k takýmto hračkám. Ale k takým, ktoré rodičia zvládnu mať doma a tolerujú, ak sa s nimi dieťa hrá,“ prízvukuje špeciálna pedagogička. Skúste preto pátrať vo svojom vnútri, čo je pre vás akceptovateľné a akú hranicu už nebudete vedieť prekročiť. Výchova má vyhovovať obom, dieťaťu aj rodičovi.
„Počas diskusií o detských zbraniach je v skupine rodičov zastúpená vždy široká škála názorov. Dovolím si tvrdiť, že vychádzajú z našich postojov a hodnôt. A práve tie môžeme chrániť. Často rodičia zakážu používanie zbraní a považujú vec sa vybavenú. Avšak treba si uvedomiť, že deti prežívajú svoje ja na symbolickej úrovni," uvádza Soňa Pekarovičová. Znamená to, že ak si dieťa vytvorí pištoľ z prstov rúk alebo z paličky a strieľa takouto „zbraňou" do ľudí, je to pre neho to isté, akoby to robilo detskou pištoľou.
„Ak je hodnotou rodiča postoj „Na ľudí sa nestrieľa", tak by mal zakročiť a zdieľať ho s dieťaťom. Moja skúsenosť s detskými zbraňami je, že umožňujú rodičom lepšie komunikovať svoje hodnoty, pretože majú príležitosť zadávať hranice. Nie je nutné dávať deťom zbraň, ak s tým nesúhlasíte. Ale je nutné sprostredkovať deťom postoje, na ktorých nám ako rodičom záleží," je presvedčená odborníčka.
Okrem samej prítomnosti agresívnych hračiek v detskej izbičke je podstatný ešte jeden aspekt. „Ak chcete umožniť deťom vyjadriť emócie, nezasahujte do detskej hry, ak nemusíte. Nemeňte ju, nevkladajte do nej vlastné obsahy. Zastavujte len nevhodné správanie - napríklad ničenie vecí, strieľanie do ľudí a zvierat a podobne,“ radí Soňa Pekarovičová s tým, že hra je pre deti to, čo je rozhovor s priateľmi pre dospelých. „Deti ju potrebujú ," dodáva. Aj tú agresívnu.
- agresívne zvieratá ako hady, žraloky, pavúky, tigre s vycerenými zubami, dravé dinosaury,
- maňušky ako čerti, strašidlá, draci,
- plastové figúrky ako vojaci, rytieri, bojovníci,
- detské zbrane ako kuše, pištole, meče, nože,
- masky bojovníkov, čarodejníc, zombíkov.