Dieťa by nemalo potláčať svoje pocity v strachu, že naň zanevriete.
Foto: shutterstock.comVäčšina dospelých považuje za „dobre vychované dieťa“ práve to druhé, ktoré neplače, zatne zuby, keď ho niečo bolí alebo trápi, a ktoré pekne poslúcha dospelých. Keď sa mu niečo nedarí, bojuje s tým samé a keď druhé deti majú novú hračku alebo tričko, nežobroní, že chce tiež. Mať takéto dieťa je pre dospelých nepochybne pohodlnejšie. Mnohí sa dokonca vedome snažia, aby sa ich dieťa správalo práve takto „spôsobne“ v domnení, že vychovávajú silného a skromného človeka.
Skutočnosť je však iná, a platí, že čo je dobré pre pohodlie rodičov, nie je v tomto prípade to najlepšie aj pre dieťa. Dieťa totiž potrebuje prežívať svoje pocity – radostné i tie druhé, a to voľne, bez obáv, že ich zavrhneme alebo odsúdime. Aj v podobách kriku či dupotu, ktoré nám dospelým nie sú dvakrát príjemné.
„Zachovať si schopnosť prežívať emócie nie je len základom fyzického a psychického zdravia, je aj podmienkou nájdenia svojho potenciálu v živote i kapacity pre zdravé vzťahy v budúcnosti,“ vysvetľuje detská psychologička Jana Kubíčková, autorka projektu Tisíc tvárí radosti na sociálnej sieti.
Úlohou rodičov nie je potláčať nepríjemné citové prejavy detí, ale pomôcť im prežívať náročné situácie. O tom, akým spôsobom, čo konkrétne kedy pomáha, sme písali napríklad v tomto článku. Niekedy ale ani netreba nič výnimočné robiť či hovoriť, stačí len dieťa prijať, uznať mu pocity a dať najavo, že sme tu preňho aj keď svet práve nefunguje tak, ako by si dieťa želalo.
Je teda úplne normálne, ak dieťa:
Plače, pretože je smutné či sklamané
Odmieta dotyky, ktoré mu nie sú príjemné
Nechce jesť, čo mu nechutí
Ukazuje bez obáv, keď sa niečoho bojí
Zlostí sa, keď mu niekto ohrozuje to, čo považuje za dôležité
Vzdoruje, keď ho tlačia či manipulujú do niečoho, čo nechce
Príde za rodičmi, ak sa bojí alebo mu je smutno
Vníma pocity druhých, mrzí ho, keď niekomu ublíži
Odmieta dotyky, ktoré mu nie sú príjemné
Nechce jesť, čo mu nechutí
Ukazuje bez obáv, keď sa niečoho bojí
Zlostí sa, keď mu niekto ohrozuje to, čo považuje za dôležité
Vzdoruje, keď ho tlačia či manipulujú do niečoho, čo nechce
Príde za rodičmi, ak sa bojí alebo mu je smutno
Vníma pocity druhých, mrzí ho, keď niekomu ublíži
Takéto prejavy v správaní svedčia podľa Jany Kubíčkovej to o tom, že dieťa je v kontakte so svojimi emóciami.
Naopak, je dobré mu vyjsť v ústrety a umožniť, aby mohlo ukázať, ako sa naozaj cíti, ak sa správa takto:
Neplače, ani keď ho niečo bolí
Prispôsobuje sa, aj keď nechce niečo robiť, skrátka poslúchne
Nežiada o pomoc, ani keď niečo potrebuje
Nevyhľadáva rodičov, keď ho niečo trápi
Keď sa mu nedarí, obviňuje seba alebo druhých
Zatajuje sklamanie alebo zranenie za masku ľahostajnosti
Keď niekomu ublíži, prejavuje radosť miesto pocitu viny
Neprejavuje ľútosť, keď niečo stratí
Nedožaduje sa vecí, ktoré vidí u druhých, hoci môžu byť lepšie
Prispôsobuje sa, aj keď nechce niečo robiť, skrátka poslúchne
Nežiada o pomoc, ani keď niečo potrebuje
Nevyhľadáva rodičov, keď ho niečo trápi
Keď sa mu nedarí, obviňuje seba alebo druhých
Zatajuje sklamanie alebo zranenie za masku ľahostajnosti
Keď niekomu ublíži, prejavuje radosť miesto pocitu viny
Neprejavuje ľútosť, keď niečo stratí
Nedožaduje sa vecí, ktoré vidí u druhých, hoci môžu byť lepšie
