Čo s ním?
Foto: shutterstock.comKeď sa dieťa nahnevá, najčastejšou reakciou dospelých je tiež hnev. Mnohí sa dajú zatiahnuť do hádky, ktorá končí krikom, prípadne dieťaťu jeho hnev vyčítajú a označujú ho ako „škaredé“, „zlé“ a podobne. Pri strachu sa zasa zvykneme deťom vysmievať, že sú bojkovia, a že ich obavy sú naozaj neopodstatnené. Na detské slzy zasa reagujeme najčastejšie slovom „neplač“, teda opäť popieranie jeho momentálnych pocitov, ktoré mu navyše naznačuje, že plakať nie je v poriadku. No a sklamané dieťa zasa najčastejšie utešujeme v zmysle, že „vlastne o nič nejde“.
Ako by mala vyzerať reakcia dospelého, aby bol dieťaťu v negatívnych chvíľach skutočnou oporou? České centrum Locika, ktoré sa snaží predchádzať násiliu v rodinách, a s tímom odborníkov poskytuje terapie deťom aj dospelým v snahe vylepšiť rodinné vzťahy, ponúka tieto praktické rady na spomínané štyri situácie. „Keď neviete, čo povedať, môže to byť až takto jednoduché,“ odkazuje.
„Som tu. Viem, že je to pre teba ťažké. Ako sa cítiš fyzicky? Je v poriadku cítiť sa nahnevaný. So mnou si v bezpečí.“
Ak je dieťa smutné
„Som tu. Je v poriadku cítiť sa smutne. Chceš hovoriť o tom, prečo si smutný? Je v poriadku plakať. Chceš objať? Niekedy mi je tiež smutno.“
Ak je dieťa úzkostné
„Som tu. Je v poriadku takto sa cítiť. Ako sa cítiš fyzicky? Môžeš mi povedať čokoľvek. Vymyslíme spolu nejaký plán?“
Ak je dieťa sklamané
„Som tu. Je v poriadku cítiť sa naozaj sklamaný. Keď veci nedopadnú tak, ako sme dúfali, je to ťažké. Počujem ťa. Niekedy veci nevyzerajú spravodlivo.“
(Zdroj: centrumlocika.cz)