„Pánaboha!“ zanadáva si šesťročný Mirko, keď mu vypadnú z poličky štyri knižky namiesto tej jednej, ktorú sa pokúšal vytiahnuť. Že kde sa to v tom dieťati berie?
Ako zvládame smútok, hnev, problémy? Aj keď si to neuvedomujeme, práve v takýchto chvíľach sme pre deti príkladom.
Foto: shutterstock
Jednoduché: Dieťa kopíruje. A hoci si my dospelí želáme, aby od nás odkukávalo tie naše lepšie stránky, často sú to ako na potvoru práve naše reakcie v krízových a náročných situáciách, ktoré sa našim potomkom vrývajú do pamäti. Teda naše správanie, kedy reagujeme viac-menej nekontrolovane, spontánne, kde prejavujeme svoju nemaľovanú tvár. Aj s prípadným „pánaboha!“, žiaľ.
České centrum Locika, ktoré sa snaží predchádzať násiliu v rodinách, ukazuje 12 situácií, v ktorých deti napodobňujú svojich rodičov. Sú to situácie, ktoré dospelí často nemajú zvládnuté tiež, a v ktorých by mal na sebe pracovať každý. Nestačí žiadať niečo od detí, snažiť sa musíme všetci. Fakt, že toto naše správanie detí od nás kopírujú, môže byť motiváciou navyše. Takže pozor, toto všetko sa od nás deti učia, aj keď si to my neuvedomujeme:
Ako zvládame chyby
Pripustíme si omyl alebo naopak, za každú cenu budeme presviedčať, že máme pravdu? Alebo radšej rýchlo zmeníme tému?
Ako zvládame frustráciu
Nadávame, trieskame dverami, hádžeme predmety o zem? Alebo máme lepšie techniky?
Ako riešime problémy
Vecne, hystericky, v panike, v pokoji? A pripustíme vôbec, že máme problém?
Ako sa o seba staráme
Sú to základné návyky vrátane stravovania, pohybu, životosprávy, spôsobu relaxovania, ale aj základné úkony ako umývanie zubov či česanie.
Ako vieme požiadať o pomoc
Prvý dôležitý krok je priznanie, že pomoc potrebujeme, čo je pre mnohých ľudí problém.
Ako sa ospravedlňujeme a naprávame chyby
Ak v tomto prípade je prvý krok jednoduché „prepáč“, ktorý nie každý dokáže urobiť.
Ako sa vieme zastať ostatných
To, že nie sme na mieste ukrivdených alebo vyčlenených z väčšiny práve my, nám neberie možnosť zastať sa ich a pomôcť. Navyše, nikdy nevieme, kedy budeme na ich mieste.
Ako vieme riešiť hádky
Úplne najlepšie je sa nehádať. Aj to je umenie, ktoré sa dá naučiť. Ak už k hádke dôjde, je dobré si uvedomiť jej nezmyselnosť. A nájsť riešenie v pokoji.
Ako pristupujeme k rozdielom
„Pôvod mi nevadí, farba mi nevadí...“ Všetci sme ľudia, to by malo byť pre naše deti samozrejmé.
Ako sa staráme o zvieratá
Sú to živé bytosti, niektoré dokonca odkázané na nás. Nie nadarmo sa hovorí, že vzťah k zvieratám odráža aj vzťah k ostatným ľuďom.
Ako sa staráme o životné prostredie
Ak deti budú vidieť, že vám na tom naozaj záleží, veľmi rýchlo sa naladia na ochranu planéty tiež. A neraz prídu i s vlastnými nápadmi.
Ako vieme načúvať
Skutočná komunikácia sa začína načúvaním, nie hovorením. „Musíme sa začať učiť načúvať tomu druhému. Chce to vyprázdniť vlastný svet myšlienok, plánov a predstáv, a ponoriť sa do vnútorného sveta toho druhého. Nielen cez jeho slová, ale aj výraz tváre, držanie tela... Čiže venovať druhému ozajstnú pozornosť. Nie však v manažérskom zmysle venujem sa ti, aby som ti povedal, oznámil, požiadal o, ale v zmysle, že chcem POROZUMIEŤ tvojmu svetu, tvojim pocitom, bolesti, radostiam...,“ povedal pred časom v rozhovore pre ahojmama.sk filozof a teológ Tibor Máhrik. To je to umenie, ktoré by sme mali naučiť naše deti, a často v prvom rade aj seba.
