Žiakom sa už naplno rozbehla škola. Tá škola, ktorá vychádza z tereziánskej školskej reformy z konca 18. storočia. Aká bola?
Povinná škola sa zaviedla už v 18. storočí.
Foto: Shutterstock.com
Často sa hovorí, že slovenské školstvo sa od čias Márie Terézie, ktorá v 18. storočí zaviedla školskú dochádzku, príliš nezmenilo. Myslí sa tým, že je skostnatené a metódy, ktoré používa, patria do ďalekej minulosti. Avšak v čase, keď sa povinná dochádzka zavádzala, predstavovala prevratnú novinku, ktorá otvorila cestu k vzdelaniu širokým ľudovým vrstvám. Prinášame vám odpovede na otázky, ktoré by vás v súvislosti s reformou mohli zaujímať.
Odkedy sa zaviedla škola pre všetkých?
Rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia vydala v roku 1774 Všeobecný školský poriadok, ktorý zaviedol školskú dochádzku pre deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov. Platil však len pre rakúsku, západnú časť monarchie, teda aj pre súčasné Česko. Pre Slovensko začlenené do uhorskej časti neplatila. V roku 1777 panovníčka schválila osobitnú štátnu normu pre Uhorsko, ktorá bola podobná Všeobecnému školskému poriadku. Nazvala ju Ratio educationis, dokument však ešte nehovoril o povinnej škole. Až nástupca Márie Terézie, jej syn Jozef II. uzákonil v roku 1788 povinnú školskú dochádzku.
Ako to bolo so vzdelanosťou pred zavedením povinnej školy?
Školy samozrejme existovali aj pred zavedením povinnej školskej dochádzky, ale väčšina hlavne vidieckeho obyvateľstva bola na tom so vzdelaním veľmi zle. „Nerovnomerné rozloženie dedinských škôl a zlé podmienky rodičov mali za následok, že veľká časť poddanského obyvateľstva bola negramotná alebo len sčasti ovládala základy čítania, písania a počítania,“ píše v knihe Dejiny Slovenska historik Viliam Čičaj. V mestách to bolo inak, väčšina ich obyvateľov mala základné vzdelanie a ovládala viacero jazykov.
Prečo panovníčka školskú reforma zaviedla?
Vyžadovali si to hlavne potreby meniacej sa ekonomiky, ktorá sa definitívne odkláňala od feudálnych vzťahov a prechádzala na modernejší priemysel, pre ktorý bola charakteristická manufaktúrna a postupne i strojová výroba. Náročnejšie výrobné postupy si od zamestnancov vyžadovali, aby mali aspoň základné vedomosti. Školská reforma súvisela aj s myšlienkami osvietenstva, ktoré presadzovalo celkové povznesenie a oslobodenia človeka s dôrazom na používanie rozumu.
Kontrolovalo sa, či deti do školy chodia?
Nekontrolovalo. Ak dieťa do školy nechodilo, najčastejšie kvôli pomoci rodičom v domácnosti či na poli, rodičov za to nikto netrestal. Pracujúci žiaci od 9 do 12 rokov boli často od školy kvôli pracovným povinnostiam „oslobodení". Panovníčka Mária Terézia ale apelovala na rodičov: „Radi by sme videli, ak by rodičia svoje deti vo veku šesť až dvanásť rokov do škôl posielali." Úrady však prítomnosť detí v škole nevyžadovali, v prvých rokoch sa skôr zameriavali len na ich evidenciu.
Čo sa vtedy vyučovalo?
Základ výuky tvorilo takzvané trivium: čítanie, písanie a počítanie. To bolo doplnené ešte o náboženstvo. Na vidieku sa tiež vyučovali základy hospodárenia a v meste zručnosti potrebné pre priemysel a remeslá.
Ako sa vzdelávali vtedajší učitelia?
V roku 1775 vnikli takzvané preparandia, ktoré vzdelávali budúcich učiteľov. Od súčasného systému vzdelávania však mali ďaleko, pipomínalo to skôr akési rýchlokurzy. Ich cieľom bolo, aby ako učitelia prestali pôsobiť vyslúžilí vojaci, ktorých jedinou kvalifikácou bola často len trstenica v ruke, náhodne vybraní občania obce či mesta či neúspešní študenti. Učiteľský „kurz“ trval od troch do šiestich mesiacov. Absolventi najskôr slúžili ako pomocníci hlavného učiteľa, ale po roku a dovŕšení 20 rokov mohli zložiť učiteľské skúšky. Potom už mohli pôsobiť ako právoplatní učitelia.
Chodili do školy aj dievčatá?
Hoci reforma zavádzala povinnú školu pre obe pohlavia, v skutočnosti sa vzdelávanie dievčat nepovažovalo za dôležité, a tak do škôl spočiatku vôbec nechodili. Menejcenné postavenie žien sa tak prejavovalo aj v tejto oblasti. Až potom začali v niektorých mestách vznikať dievčenské triedy. Neskôr sa už preferovala spoločná výučba chlapcov aj dievčat.
Podieľali sa na reforme aj Slováci?
„Na reforme školstva sa výrazne podieľal aj rodák z Terchovej Adam František Kollár, ktorý bol členom Dvorskej štúdijnej komisie," píše historik Viliam Čičaj. Vzdelanec mal prezývku Slovenský Sokrates, bol riaditeľom Dvorskej knižnice, poradcom panovníčky aj ministrov. Mária Terézia si ho veľmi obľúbila, držala nad ním ochrannú ruku a dokonca sa stala krstnou mamou jeho dcéry.
Kedy sa zaviedla povinná osemročná dochádzka?
Školská reforma Márie Terézie viedla neskôr k zavedenie povinnej osemročnej dochádzky v roku 1869. Vtedy sa už prísne sledovalo, či deti do školy chodia a dokonca existovali tresty väzenia pre rodičov, ktorí svojich potomkov do lavíc neposielali. Pozitívny dôsledkom bol však rast vzdelanosti.
