Šťastné deti v šťastnej škole. Ako sa učí v maličkej komunitnej škole v Zaježovej? Vychováva slobodných a zodpovedných ľudí

Gabriela Bachárová, 3. apríla 2019 o 11:16

Namiesto toho, aby hneď zasadli do lavíc, začínajú deti v Zaježovskej škole vyučovanie rozcvičkou a behom okolo školy. Potom si samotné môžu vybrať, čo sa budú učiť a či budú pracovať samé alebo v skupine.

Škola ako z rozprávky.

Foto: Zaježovská škola

„Snažíme sa prispieť k výchove spokojných, vnútorne slobodných ľudí, ktorých nemožno zmanipulovať, ktorí aktívne tvoria svoj vlastný život a sú schopní zodpovedne, flexibilne a tvorivo fungovať v stále sa meniacom svete. Deti na našej škole vedieme k sebahodnoteniu, rozvíjame ich vnútornú motiváciu a snažíme sa dať zmysel činnostiam, ktoré robíme,“ hovorí Radoslav Plánička, manažér komunitnej školy a asistent učiteľky.

Škola v Zaježovej uprostred zaježovských lazov mala pôvodne slúžiť len pre miestnu komunitu ľudí, ktorí sa rozhodli žiť inak ako väčšinová spoločnosť, ekologickejšie, vnímavejšie a viac v súlade s prirodzenými potrebami človeka. Dnes však už do školy dochádzajú aj deti z okolia. Je to škola súkromná, učí deti v prvom až štvrtom ročníku a jej zriaďovateľom je Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.

„Pred jedenástimi rokmi ju spolu s rodičmi žiakov založil Juraj Hipš (riaditeľ Živice) a v tom čase sme boli so štyrmi žiakmi najmenšia škola na Slovensku. Dôvodov na vznik bolo viacero. Pragmatický, aby zaježovské deti nemuseli dochádzať do dvanásť kilometrov vzdialených Pliešoviec, ale aj idea vytvoriť školu, do ktorej by sa deti tešili a ktorá ich naučí vnímať svet trochu inak,“ hovorí Radoslav Plánička, ktorý v škole už druhý rok vedie telesnú výchovu a informatiku a podľa potreby aj pomáha pri vyučovaní.

Pozrite si video, ako veselo si žijú deti v Zaježovskej škole



Začínali v jednej triede, v budove, kde pred niekoľkými desaťročiami sídlila pôvodná škola. Tú však pre klesajúci počet obyvateľov zavreli a všetky deti museli dochádzať. V súčasnosti využívajú dve triedy, chodba slúži ako „obývačka“ a telocvičňa zároveň. Postupne premenili aj okolitý zanedbaný pozemok na záhradu, v ktorej sa deti učia, pestujú plodiny a trávia v nej čas. Dnes majú pätnásť žiakov nielen zo Zaježovej. Minulý rok to bolo „rekordných“ dvadsať, ale šiesti odišli do piateho ročníka. Od septembra sa vďaka novým prvákom asi opäť dostanú na toto číslo.

Majú aj rozvojové plány, radi by zrekonštruovali budovu a úpravou získali väčší priestor, keďže počet detí sa stále zväčšuje. „Chceme k nám presťahovať aj detský lesný klub, ktorý v Zaježovej funguje a tiež by potreboval väčšie a lepšie priestory. No a s niektorými kolegami zo Živice a rodičmi stále snívame o väčšej škole mimo Zaježovej, kde by naše deti mohli pokračovať a rozvíjať ešte viac základy, ktoré u nás získajú,“ vysvetľuje Radoslav Plánička.

Učiteľka Martina Štesková s deťmi.

Foto: Zaježovská škola

Prístup k deťom je celostný

„Vzdelávanie vnímame holisticky - rozvoju rozumových schopností, komunikácii a aktívnemu počúvaniu, kritickému mysleniu prikladáme rovnaký význam ako rozvoju emocionálnej inteligencie. Nezabúdame ani na fyzické telo a vzťah k nemu, súčasťou je prekonávanie jeho doterajších hraníc prostredníctvom športu, ale aj využívanie jeho potenciálu na tvorenie, či už pri práci v školskej záhrade, tvorivých dielňach, alebo varení,“ popisuje Radoslav Plánička.

Učením v partnerskej atmosfére a prostredníctvom metód zážitkového učenia umožňujú žiakom slobodne a šťastne rásť, poznávať seba samého, kamarátov a svet. Aktívnym a zodpovedným zapájaním sa do života školy, do riešenia výziev rozvíjajú ich schopnosti potrebné pre život.

Radoslav Plánička vymenúva, ako toho dosahujú. „V edukačnom procese používame pestré metódy, alternatívne aj klasické, napríklad matematika podľa profesora Hejného, rozvoj písania a čítania pomocou metódy voľného textu podľa Freineta, informatika s robotom Emilom, ktorá využíva prvky bádania, riešenia problémov a spolupráce medzi predmetmi.“

Dôležité je aj rovesnícke vzdelávanie. Za veľkú výhodu považujú skupinu vekovo zmiešaných detí, pretože ani vo svete sa nestretávajú iba s rovesníkmi. Deti preto majú možnosť pracovať aj v zmiešaných skupinkách, navzájom sa obohacovať, pomáhať si s pochopením učiva, odovzdaním si poznatkov.

Bežná škola rozhodne deti neučí, ako sa sústrediť, nedostatok koncentrácie je pritom v súčasnosti veľkým problém. „Približne polovicu času sa naša myseľ túla. Podobne je to aj s mysľou žiakov. Jednou z metód, ktorá nás učí s pozornosťou pracovať a uvedomovať si ju, je všímavosť. Je to bdelá pozornosť, uvedomovanie si prítomného okamihu, privádzanie pozornosti do súčasnej chvíle,“ vysvetľuje Radoslav Plánička.

Budovaniu vzťahov, komunity, rozvoji emocionálnej inteligencie a komunikačných schopností pomáhajú zasa stretnutia v kruhu. Žiaci, učitelia a rodičia sa môžu navzájom spoznávať, lepšie sa pochopiť a nastúpiť na cestu spolupráce.

Rozvoj manuálnych zručností sa prejavuje v tom, že s deťmi radi varia, pečú, modelujú, vyšívajú, sadia, pracujú s drevom. Aj pomocou takýchto činností získavajú deti vedomosti a sociálne zručnosti. Učenie sa pomocou spoločenských hier vyzerá zasa tak, že vyberajú kvalitné edukačné spoločenské hry, ktoré používajú na vyučovaní, a deti sa tak za kratší čas a s väčšou radosťou naučia aj menej záživné učivo.

Veľa sa učia vonku.

Foto: Zaježovská škola

„Za veľmi dôležitý považujeme spoločenský rozmer, spoluprácu, vnímanie sa navzájom. Dobrým prostriedkom sú práve hry intuitívnej pedagogiky, pri ktorých nazeráme do vnútra, vnímame svoje pocity, lepšie poznávame sami seba v rôznych situáciách,“ hovorí s tým, že zároveň dbajú aj na osobný rozvoj každého dieťaťa. „Každé má svoje silné stránky a schopnosti, ktoré mu pomáhame rozvíjať a prípadne objavovať ďalšie tvorbou a realizáciou osobného projektu v oblastiach, ako sú napríklad vedomosti a manuálne zručnosti, jazyk, umenie, šport a podobne.“

Deťom tiež pravidelne čítajú, spolu rozoberajú charaktery postáv, ich konanie a súvislosti v deji. Vytvárajú aj priestor na tvorivé písanie, napríklad pomocou písania denníkov.

Nie sme len uschovňa oddelená od sveta

„Snažíme sa prispieť k výchove spokojných, vnútorne slobodných ľudí, ktorých nemožno zmanipulovať, ktorí aktívne tvoria svoj vlastný život a sú schopní zodpovedne, flexibilne a tvorivo fungovať v stále sa meniacom svete. Deti na našej škole vedieme k sebahodnoteniu, rozvíjame ich vnútornú motiváciu a snažíme sa dať zmysel činnostiam, ktoré robíme,“ zdôrazňuje Radoslav Plánička. „Naša škola nie je úschovňa oddelená od vonkajšieho sveta. Sme presvedčení, že to, čo sa deje v škole, ovplyvňuje rodinu a to, čo sa deje v rodine, ovplyvňuje život dieťaťa v škole a celú školu. Pomáhať rásť deťom v našej škole po všetkých stránkach, môžeme len v spolupráci s rodičmi."

Ráno nesmie chýbať rozcvička.

Foto: Zaježovská škola

Už siedmy rok je učiteľkou v škole Martina Štesková, ktorá do Zaježovej dochádza zo Zvolena. Jej energickosť, tvorivosť, uvoľnenosť a dlhoročné skúsenosti z viacerých škôl sú základnou esenciou malotriedky. Majú aj rodičov, ktorí pomáhajú s matematikou podľa Hejného, angličtinou, tvorivými dielňami alebo pri telesnej. Vyučovanie sa snažia spestrovať aj zaujímavým programom od ľudí zo Živice alebo iných ľudí, ktorí vedia deťom odovzdať niečo z reálneho života. Deti oceňujú, že sa nestretávajú celý rok len s jednou učiteľkou.

„Vyučovanie začíname rozcvičkou, spoločným behom v okolí školy, hrami na posilnenie koncentrácie alebo sústredenia. Program zostavujeme podľa vzdelávacieho programu a podľa konkrétnych potrieb detí. Snažíme sa ich zapájať do spoločného plánovania dňa a naplnenia jeho obsahu. V prvom bloku sa sústreďujeme na predmety vyžadujúce sústredené premýšľanie - jazyky, matematiku, čítanie, prírodovedu... Deti si môžu vyberať z ponuky úloh, pracovať vlastným tempom a vlastným spôsobom,“ hovorí učiteľka Martina Štesková. V druhej časti vyučovania sa zameriavajú na tvorivé a pohybové činnosti.

Veľký dôraz kladú na možnosť výberu úloh aj priestoru, kde úlohy deti plnia, na to, či budú deti pracovať samostatne alebo v menších skupinách. Predmety sa niekedy navzájom prelínajú, poznatky z jedného môžu využiť na inom premete. „Naším cieľom je, aby sa deti viac spoznávali, navzájom sa od seba učili, hľadali možnosti spolupráce. Do vyučovania vkladáme príjemné spestrenia, spoločnú desiatu, učenie vonku, praktické činnosti. Vyučovanie končí na obed a keďže nemáme v škole jedáleň, deti odchádzajú po vyučovaní domov,“ popisuje Martina Štesková.

Celkovú atmosféru v škole dotvárajú aj tri piecky, ktoré pomáhajú prežiť chladnejšie mesiace. Nevnímajú ich ako niečo špeciálne, keďže aj doma väčšina z rodičov kúri týmto spôsobom. „Ale na druhej strane aj za teplom v triede je spolupráca. Deti sa podieľajú na brigádach, kedy sa píli, seká a ukladá drevo. V minulosti ho dokonca rodičia chystali ešte aj v lese," hovorí Radoslav Plánička.

Rovnaké, a predsa iné

Školáci zo zaježovskej školy sú také isté ako ostatné deti, chcú sa hrať, spoznávať nové veci, chcú aby ich mal niekto rád, aby ich vypočul a tiež majú medzi sebou rôzne spory, prvé zaľúbenia. Aj tu sú deti, ktoré potrebujú osobitný prístup v rôznych podobách.

„Ak sa však pozriem detailnejšie, nájdeme u nás isté odlišnosti. Mnohé deti sú slobodnejšie – vnútorne aj vonkajšie. Aj vďaka väčšej koncentrácii rodičov s „inými“ názormi na svet a ich spôsobu života nemajú prehnaný rešpekt k formálnym autoritám a sú autentickejšie. Rozľahlá lazovitá krajina, bez množstva ciest a áut im ponúkajú takmer nekonečné možnosti pohybu, a tak naši prvostupniari trávia viac času hrami vonku a s kamarátmi. Tiež náš teší, keď dostávame spätnú väzbu z druhého stupňa, že naše deti sú komunikatívnejšie, chcú a vedia sa pýtať a hľadajú možnosti, ako zvládnuť výzvy, ktoré prichádzajú. Niekomu, pre koho je vyšší vek alebo nejaká funkcia dôvodom na poslušnosť, sa môže zdať, že sú nevychované, ale my sme radi, že sa dokážu za seba postaviť, vyjadriť svoj názor a pýtajú sa na zmysel toho, čo robia,“ zamýšľa sa Radoslav Plánička.

V kruhu.

Foto: Zaježovská škola

Spýtali sme sa aj, ako školu vidia samotné deti. Otázka padla na jednom z kruhov a odpoveď? Deti oceňujú, že majú kamarátske vzťahy, rodičov, ktorí prichádzajú na vyučovanie a delia sa s nimi o svoje zručnosti a znalosti. „Pozitívne vnímajú, že ako ministri pre prácu, vzťahy, poriadok, hlas a čas sú našimi partnermi a ovplyvňujú naše spoločné fungovanie v škole," vraví Radoslav Plánička a dopĺňa, že „viacerí majú súrodencov alebo kamarátov na inej škole a aj preto vedia, že sa učíme častejšie pomocou hier, trávime viac času vonku, máme spoločné oslavy a stretnutia s rodičmi, že mnohé úlohy môžu splniť podľa svojich predstáv, nemajú domáce úlohy, pokiaľ pracujú na vyučovaní, nemusia nosiť ťažké tašky, pretože pomôcky majú priamo v škole."

Jednoducho spolu vonku.

Foto: Zaježovská škola

Starajú sa aj rodičia
Rodičia sa na chode zaježovskej školy podieľajú viac, ako je to bežné inde. Pomáhajú pri upratovaní, vyučovaní, starostlivosti o záhradu, na školských akciách a podobne. Tento školský rok vytvorili Poradný kruh, v ktorom spoločne so zástupcami rodičov plánujú a riešia, čo je práve treba aj ďalší rozvoj školy.

„Dnes je už počet, ako aj rôznorodosť žiakov i rodičov oveľa väčšia ako v začiatkoch a nie všetci žijú v Zaježovej. Aj napriek tomu stále hľadáme spoločne cesty k otvorenej spolupráci, komunikácii a rozvoju našich vzťahov a školy. V porovnaní s inými školami investujeme do tejto spolupráce aj oveľa viac energie, ale sme presvedčení, že bez tohto základu sa zásadne zmenšujú naše možnosti, ako pomáhať rásť deťom v našej škole po všetkých stránkach, nielen tej vedomostnej,“ vysvetľuje Radoslav Plánička. Sú preto radi, že okrem podieľania sa na školských prácach rodičia aktívne využívajú aj individuálne konzultácie, zúčastňujú sa na každomesačných rodičovských stretnutiach alebo navštevujú vyučovanie ako pozorovatelia. A to všetko, aby mali reálny obraz o tom ako sa darí ich deťom.


Deti sa starajú o záhradku.

Foto: Zaježovská škola.


Lúskame orechy.

Foto: Zaježovská škola


Deti majú kontakt so živými zvieratami.

Foto: Zaježovská škola


Deti sa často učia na zemi, nie sú nútené sedieť dlhé hodiny v laviciach.

Foto: Zaježovská škola


ANKETA:

Páčia sa vám výchovné a vzdelávacie princípy, na ktorých stojí zaježovská škola?

77,8%



4,9%



17,3%










Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >