Ovládajú Pythagorovu vetu, Archimedov zákon, či historické míľniky, na každodenný život však neraz pripravení nie sú. Ako vychádzať s ľuďmi, riešiť konflikty, čo chcieť v živote, to naše deti neučí nik. Škola to necháva na rodičov, tí sa zasa, upracovaní s nedostatkom času spoliehajú na školu.
Vedomosti sú užitočné, ale nestačia bez poznania príčin a súvislostí. Viac než „čo“, by sa deti mali v školách učiť „ako a prečo“.
Foto: shutterstock.com
O učebných osnovách v našich školách sa diskutuje už dlhý čas, a že je na nich čo meniť, sa zhodujú takmer všetci. V mnohých prípadoch možno viac než o samotné informácie ide o to, aby sa deti naučili, ako ich triediť, premýšľať nad nimi a pristupovať k nim. A aby sa škola nestala povinnosťou, nad ktorou visí hrozba zlej známky, ale naozaj miestom, kde sa možno naučiť užitočné. Napríklad že:
Pohodlnosť nie je cieľ
Postoj, že všetko a všetci nám majú slúžiť, je v dnešnej spoločnosti pomerne rozšírený. Pravá podstata nášho bytia však nie je brať a využívať, ale pomáhať a dávať. Samozrejme, veci sú na to, aby nám život uľahčovali, každé uľahčenie má však aj negatívnu stránku. Ak mám auto, menej chodím pešo, nenaberám kondíciu a znečisťujem životné prostredie. Ak si píšem s priateľmi cez sociálne siete, nevídam sa s nimi a neviem, ako sa skutočne majú. Ak si kúpim koláč, prídem o radosť z pečenia, a podobne. Hľadať rovnováhu a nespohodlnieť, to je dôležité.
Iné znamená iné, nie zákonite nebezpečné
Inakosť je šanca rozšíriť si obzory, niečo nové spoznať. My ju však väčšinou odsudzujeme, hoci neraz sami nevieme prečo. Pre istotu, z princípu. Odsudzujeme gejov, imigrantov, všetko, čo nepoznáme, z čoho hrozí potenciálne riziko pre náš pohodlný svet. Niekedy odsudzujeme aj brata len preto, že má iný názor ako my. Tolerancia je slovo, ktoré by sa určite malo vyučovať na školách nielen ako súčasť slovníka cudzích slov.
Dôležitejšie než materiálne statky je naše vnútro
Mať dom, auto, dobrú prácu. Najčastejšie ciele, ktoré podľa zaužívaných zvyklostí majú človeku zabezpečiť šťastný život. Materiálne veci však nikdy nikoho šťastným neurobili. Šťastie treba hľadať vnútri, nestačí len študovať a zarábať. Duchovné cvičenia, pátranie vo svojom vnútri, poznanie vlastných slabostí, chýb, predností a práca s nimi, to nie je len ezoterický výmysel, ale naozaj dôležitá vec na ceste k šťastiu. Bez ohľadu na to, kde človek býva, pracuje a na čom sa vozí.
Život nie je ľahký
A žili spolu šťastne... Rozprávkový koniec znie idylicky, život však taký nie je. Problémy sú jeho nevyhnutnou súčasťou, vždy musíme niečo riešiť, aby sme sa učili a posúvali vpred. Deti zvykneme pred ťažkosťami chrániť, tak sa neraz stáva, že žijú v bubline a pri prvom probléme sa zosypú. Ak by však vedeli, že zdolávať prekážky je vlastne také nevyhnutné ako dýchať, brali by to inak. A to im treba ukázať.
Ako si vyberať partnera
Učíme o antikoncepcii, bojujeme za právo na interrupcie. Nikto nespochybňuje slobodu žien rozhodnúť o tehotenstve a svojom tele. O tom, čo tomu predchádza, však deťom hovoríme pramálo. Je fajn, že dnešná doba ponúka „vymoženosti“ vo forme tabletiek, náplastí či dokonca chirurgického zákroku, to je však už len riešenie dôsledku. Ako tomu predísť, ako si vybrať partnera, nespávať s kým príde len preto, že môžeme, že máme slobodu a antikoncepciu (o ktorej dlhodobých následkoch sa však už toľko nehovorí), o tom by sa mali deti učiť. Že sex je vyšší stupeň dôvery a lásky, nie to, čo by mal mať každý v 15 za sebou, aby bol „in“. A že pri výbere partnera sú dôležité hodnoty, nie jeho spoločenské postavenie či bankové konto.
Z histórie sa treba učiť
Načo sa učíme o križiackych výpravách, načo o holokauste? História nie sú len dátumy a udalosti, ale najmä príčiny a dôsledky jednotlivých skutkov či rozhodnutí. Že žiadne vojny či tragédie, ale ani úspechy nevznikli samé od seba, len tak. Zhrnuté: Viac než čo a kedy by sa mali deti učiť kto, čo a prečo. A hľadať paralely v súčasnosti, samozrejme.
Knihy nestačí len čítať
Knihy obsahujú veľa múdrosti, táto pravda platí dodnes. Kníh a textov je dnes neúrekom, a kto číta, má šancu sa aj dozvedieť. Čo však s prečítanými múdrosťami? Mnohé deti sa radšej nabifľujú poučky a všetko, čo sa od nich vyžaduje, len aby dostali dobrú známku, neraz bez toho, aby si vôbec uvedomili, čo sa vlastne učia, a čo to v živote znamená. Chápať význam slov, polemizovať s nimi a predovšetkým – aplikovať poučky a životné múdrosti v reálnych každodenných situáciách, to dnes chýba nielen deťom, ale často aj ich rodičom.
