Vďačnosť, úcta, mier... V minulosti sa nás tieto slová valili doslova z každej strany až tak, že z nich bolo takmer klišé. Dnes je tu opačný extrém – počuť ich možno v nejakých rozprávkach, ale ich význam deťom často uniká. Čo je horšie, nielen deťom. Ktoré slová by teda rozhodne mali poznať?

Facebook

Vlastné pohodlie, najlepšie bez akejkoľvek námahy, to dnes väčšine deťom stačí k spokojnosti. Aj ich rodičom.

Foto: shutterstock.com

Nezištnosť

Znie to takmer ako cudzie slovo a pre mnohých, žiaľ, aj je. Pomôcť druhým, míňať svoj drahocenný čas či ťažko zarobené peniaze len tak? A čo z toho budem mať? Najčastejšia otázka pri našom rozhodovaní. Dobrý pocit zo seba, že som niekomu urobil radosť, znie odpoveď. Na nezaplatenie, stačí vyskúšať.

Vďačnosť

Svoje deti a vnúčatá ľúbime. Škoda, že im to často dávame najavo najmä materiálne. Stratil si mobil? Kúpime druhý. Nepáčia sa ti tenisky? Pôjdeme vybrať iné. Ak nie my, pomôže krstná, stará mama alebo niekto iný. Výsledok? Deti lásku často nesprávne merajú tým, kto čo a koľko dal. A vlastnú hodnotu tým, kto čo koľko má. Pri tej rýchlosti a kvante vecí, kto by myslel ešte na to, kto a prečo dal, pomohol, naučil či urobil? A bol za to tomu niekomu vďačný? Je fajn, ak učíme deti hovoriť ďakujem (v tom lepšom prípade), ešte by ale to slovo mali aj cítiť.

Pokora

Chceme mať hrdé a sebavedomé deti, ktoré raz dokážu veľké veci, to je úplne v poriadku. Cesta k veľkým činom sa však nezačína búchaním do pŕs ani prehnanou chválou: „To je môj hrdina!“ Začína sa práve na opačnom konci, pri uvedomení si vlastnej malosti a nedokonalosti. Čo všetko neviem a čo všetko musím urobiť, aby som sa to naučil. Nie nadarmo sa vraví, že veľké veci sa skladajú z maličkostí. Isteže, nemožno deti deptať neustálou kritikou a výčitkami chýb. Nemožno im však ani budovať falošné sebavedomie na peniazoch, postavení, značkových veciach alebo na vychvaľovaní priemernosti. Bez pokory a snahy pracovať na odstránení nedostatkov nikdy nič ozajstné nedokážu.

Mier

Vojna a utrpenie, to k deťom rozhodne nepatrí. Mnohí sa s tým zžili až do takej miery, že nechcú svojich potomkov zaťažovať ani len obrazmi utrpenia, ktoré vojna prináša. Nehovoria im o histórii, o hrôzach vojny. Ani o tom, koľko ľudí muselo umrieť a trpieť, aby sme si mohli žiť dnešné pohodlie. A tak je pre väčšinu detí dnešná komercia a konzum samozrejmosťou. Vojna zasa minulosť, pamätníky, kam sa vyberú zo školy v rámci vyučovania alebo výletu. A slovo mier? Nuž predsa rozkazovací spôsob slovesa mieriť.

Úcta

Starších si treba vážiť, uvoľniť im miesto v autobuse, pozdraviť, rešpektovať, pomáhať im. Toľko sme sa toho napočúvali, že sme to takmer vedeli recitovať. Ako to vyzerá dnes? Starec, nezavadzaj, ak máme použiť extrémny obraz. Nikto nežiada od detí slepú poslušnosť, sme však v realite, kde mladší nezdravia starších a zdá sa im to úplne v poriadku, naopak, sú rozhorčení, ak si majú ubrať zo svojho pohodlia. A chcieť od niekoho, aby pomohol neznámej babke s paličkou napríklad odniesť nákup, je priam z kategórie sci fi. Veľká škoda. Raz aj my budeme na ich mieste.

Skromnosť

Dnešná doba jej nepraje. Preplnené regály a boj obchodníkov o čo najväčšie zisky doslova nútia ľudí nebyť skromným. „Dopraj si. Za tú cenu? No nekúp to!“ Výsledok? Zhýčkané deti, ktorým nič nie je dobré a sú schopné srdcervúco plakať, lebo oni chceli bielu slamku do džúsu a nie oranžovú. Alebo preto, že brat dostal tri darčeky a on len dva. Kam to až dospeje?

Súvisiace články:

• Navonok samozrejmosť, no kto to dnes ešte dokáže? 6 vecí, ktoré by mali deti ovládať

• Neskutočná žena! Sama s podlomeným zdravím, no neúnavne pomáha iným. Marcela Václavková Konrádová: „Vo všetkom hľadám to pozitívne.“

• Dnešné deti sú drzé a nesamostatné, kto za to môže? Časť ľudí má vinníka – modernú výchovu

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia