Posledná rozlúčka so zosnulým dieťaťom je bolestná, predsa len však znamená krok vpred v tomto ťažkom období. Rodičom dáva príležitosť precítiť, že v žiali nie sú sami a zároveň poďakovať dieťaťu za to, čo im do života prinieslo.
Pri poslednej rozlúčke s dieťaťom neprihliadajte na zvyky, robte ju po svojom.
Foto: shutterstock.com
Organizácia Plamienok, ktorá sa okrem pomoci chorým deťom venuje aj psychickej pomoci a podpore pozostalým, radí, aby rodičia pri poslednej rozlúčke hľadeli predovšetkým na svoje pocity, nie na to, čo vyžadujú tradície.
„Nebojte sa naplniť svoje predstavy o rozlúčke, zorganizuje ju, ako chcete, nehľaďte na to, čo sa má,“ hovorí riaditeľka Plamienka Mária Jasenková.
Čo radí Plamienok o poslednej rozlúčke
Premýšľajte, akú rozlúčku by chcelo mať vaše dieťa, prípadne ju urobte takú akú si dieťa prialo.
Pozvite ľudí, s ktorými to chcete zdieľať, nepozývajte tých, ktorí vás iritujú.
Ak máte silu, skúste sami vyzdobiť truhlu, môže to byť veľmi ťažké, ale zároveň aj naplňujúce. Prípadne požiadajte blízkych.
Ak cítite potrebu, zostaňte s telom dieťaťa pred obradom osamote, povedzte mu, čo máte na srdci, rozlúčte sa s ním v súkromí.
Napíšte rozlúčkovú reč, prípadne ju aj predneste, hoci to na Slovensku nie je bežné. Môže to byť veľmi náročné, zároveň ale aj cenné a uvoľňujúce. Čítajte pomaly, zhlboka dýchajte, pripravte si pohár vody. Ak sa rozplačete alebo reč nedokončíte, je to v poriadku. Očný kontakt s ostatnými nadväzovať nemusíte.
Súrodencom zosnulého dieťaťa povedzte, ako bude pohreb prebiehať a kto všetko tam bude. Pripravte ich na to, že tam bude veľa ľudí plakať. Vysvetlite im, že zomrelý súrodenec už netrpí. Ak nechcú ísť na pohreb, nenúťte ich.
Ak na pohreb idú, zabezpečte, aby mali pri sebe oporu v dospelom človeku, ktorému dôverujú. Môžete to byť vy alebo ktokoľvek, pri kom sa cítia bezpečne, a koho sa budú môcť opýtať na čokoľvek.
Ak chcú, môžu sami zapáliť sviečku alebo prečítať básničku, dať súrodencovi do truhly darček, hračku. Čokoľvek budú chcieť.
(Zdroj: Plamienok)
