Priznať si, že prichádza koniec, je ťažké, ale nič lepšie sa nedá urobiť

Patricia Poprocká, 16. októbra 2018 o 11:25

Posledné tri roky boli pre Veroniku Ďurinovú poznačené smrťou. V marci 2015 pochovala mamu, teraz v januári sestru a o deväť dní po nej aj jedenásťročnú neter Karolínku. Všetky jej zobrala rakovina. Dnes rozpráva, ako to dokázali všetci v rodine prežiť, aby pomohla ďalším, ktorí sa dostanú do podobnej situácie.

Manželia Ďurinovci s riaditeľkou Plamienka Máriou Jasenkovou.

Foto: Plamienok

„Najťažšie bolo, keď som zistila, že ochorela mama, bola som práve tehotná. A potom keď sa začal zhoršovať zdravotný stav sestry a Kajky,“ spomína na kritické momenty.

Veronikina sestra a neter trpeli vzácnym druhom rakoviny, pri ktorom boli od začiatku zlé prognózy. „Vedeli sme, že to nie je dobré. Hoci som do poslednej chvíle verila v zázrak, na druhej strane som vedela, že nie je možný.“

Karolínku liečili na detskej onkológii v Bratislave. „Všetka česť lekárom, naozaj robili maximum, všetko, čo sa dalo. Konzultovali liečbu aj v zahraničí, s americkými lekármi, potom aj v Európe..., nič nezaberalo.“

Napokon to boli práve lekári, ktorí po ročnom márnom liečení odporúčali rodine paliatívnu starostlivosť. „Je to náročné priznať si, že čas sa kráti, že prichádza koniec, ale bolo to to najlepšie, čo sa v danej chvíli dalo urobiť.“

Karolínka sa tak dostala do starostlivosti neziskovej organizácie Plamienok, ktorá sa venuje poradenstvu po strate blízkeho aj starostlivosti o nevyliečiteľne choré deti. A aj vďaka Plamienku mohla stráviť posledné chvíle doma, medzi svojimi. „Nešlo to zo dňa na deň. Od prvého rozhovoru prešli týždne, kedy sme sa sami skúšali vyrovnať s celou situáciou. Raz to šlo lepšie, raz horšie...,“ spomína Veronikin manžel Juraj Ďurina.

Pravda oslobodzuje


Karolínka so svojou mamou boli prepojené, ako keby šli ruka v ruke. Stav sa zhoršoval obom takmer súčasne, a Karolínka okrem svojej choroby ešte navyše prežívala ťažký stav matky. Tá bola v hospici a nedalo sa s ňou komunikovať. Okrem otca a staršej sestry trávila preto Karolínka veľa času práve s tetou. „Boli sme si blízke. Bola som pri jej narodení a ona sa veľmi rada hrávala s našimi deťmi. Nikdy som jej neklamala, nič nezatajovala. Na každú otázku som povedala pravdu. Pýtala sa na mamu, tak som jej povedala, že je to zlé. Vtedy sa ma opýtala, či aj ona môže zomrieť. Povedala som, že áno. Obe sme si poplakali a potom robili ďalej, čo bolo treba...“

„Pravda oslobodzuje. Pomôže nám lepšie pozrieť na realitu, len sa netreba báť hovoriť o tom otvorene s deťmi a prípadne požiadať o pomoc, keď treba,“ dopĺňa Juraj Ďurina.

Obaja sa zhodujú, že bez Plamienka by to nešlo. „Veľmi nám pomohli, celou starostlivosťou. Vždy raz do týždňa prišli za nami do Nových Zámkov, vyšetrili Karolínku, povypytovali sa aj nás, ako sa cítime, či niečo nepotrebujeme... Mohli sme im navyše kedykoľvek zavolať, hoci aj o desiatej večer, keď sa Karolínke zhoršil stav. Konzultovali a poradili lieky s tým, že keby sa to nezlepšovalo, sadajú do auta a idú k nám.
Veronika hovorí, že všetkým veľmi pomohlo, že mohli byť do poslednej chvíle spolu. „Nemocnice sú síce veľmi nápomocné, ale vždy sú to len nemocnice. Sterilné prostredie, hadičky, návštevné hodiny... Doma je to úplne iné. Doma.“

Vďační žijú prítomný okamih


Dnes konštatujú, že v celom ťažkom období to bolo ako keby im niekto pomáhal niesť ťažký balvan, ktorý museli vyniesť na kopec. Plamienku sú nesmierne vďační a aj preto po Karolínkinej smrti hneď na druhý deň prišli do Bratislavy osobne sa ľuďom z organizácie za všetko poďakovať.

Pre riaditeľku Plamienka Máriu Jasenkovú bol tento ich počin inšpiráciou na to, že keď tento mesiac na svojom webe spustili podcasty, teda sériu krátkych rozhovorov, zvolili práve na tému Vďačnosť. Vypočujte si podcast.

Veronika Ďurinová hovorí, že choroba ich všetkých naučila žiť prítomnosťou. „Pochopili sme, že život je naozaj dar a že naozaj dôležitý je ten čas, ktorý ešte máme, kým sme ešte spolu. Podstatné je, aby sme trávili čas s blízkymi ľuďmi, nie to, či je niečo upratané alebo urobené.“ S manželom majú tri deti. „Samozrejme, ako každý rodič, aj ja mám o nich obavy. Ale nežijeme v strachu. Nevieme, čo s nami bude dnes, zajtra, snažíme sa žiť a užiť si prítomnosť.“







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Vianoce sú sviatkami radosti, každý chce dopriať sebe i druhým to najlepšie, tak sa zvyčajne nehľadí na výdavky. Aj v predvianočnom čase sa však možno zastaviť, popremýšať a bezbreho nemíňať. Vyskúšajte týchto našich desať tipov.

  • Obrázok Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Smrť vlastného dieťaťa je strašná pre každého rodiča, ešte ťažšie sa s ňou zmieruje, ak nevedia, prečo prišlo o život. Anna Bogricová z Medzilaboriec si túto otázku kladie už sedem rokov. Jej syn Róbert zomrel za záhadných okolností a hoci polícia prípad uzavrela ako samovraždu, dodnes s tým nie je celkom zmierená.

  • Obrázok Keď chlad a tma majú svoje čaro. 10 výnimočností života v Škandinávii

    Keď chlad a tma majú svoje čaro. 10 výnimočností života v Škandinávii

    Diaľka prestáva hrať úlohu, do Škandinávie chodí čoraz viac Slovákov za prácou, štúdiom, športom alebo na výlet. Život na severe má čaro a osobitné zvyklosti. Najmä v zime, pri vysokých mrazoch a množstve snehu v menších mestečkách sa človek cíti ako naozaj v inom svete. Tu je 10 najväčších rozdielov.

  • Obrázok Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    „Prvý raz som sa opila na výlete v deviatej triede. A hneď ako kôň! Už vtedy sa vlastne ukázalo, že neviem piť normálne, čo však ešte nik takto nebral. Ani ja.“ Bratislavčanka Vanda Vavrová si prepila najlepšie roky mladosti. Za osem rokov dosiahla najťažší, štvrtý stupeň alkoholizmu, už chýbali len „biele myšky“. „Ale aj na to by došlo,“ nešetrí sa vyštudovaná biologička, neskôr novinárka, ktorá nepije už 28 rokov.

  • Obrázok Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Keď ju pri skialpinistickom výstupe v Bulharsku zmietla lavína, vo valiacej sa mase snehu sa už v duchu lúčila so životom. Ivana Sikulová však mala šťastie, zastavila sa síce doráňaná, ale na povrchu. Tento pád pred 13 rokmi mladú geologičku obľubujúcu lezenie a extrémne lyžovanie zmenil. Stala sa z nej záchranárka, ktorá pomáha ľuďom, a učí ich, ako v núdzi pomáhať aj ostatným. Je to aj akýsi dlh voči mojim priateľom, ktorí sa nevrátili z hôr, vraví.

  • Obrázok Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra horolezeckej legendy, manželka horského vodcu a lekára, matka dvoch malých detí. Život Vladky Tatarkovej je celý spätý s horami. Doviedol ju tam jej otec, ona teraz s nimi zoznamuje svoje dcéry – prváčku Hanku a škôlkarku Terezku. Už majú za sebou dokonca aj prvé vylezené cesty. „Je pre mňa prirodzené viesť naše deti k tomu, čo robíme my, čo nás baví. Ale snažím sa držať v sebe aj možnosť, že ich to baviť nemusí, môžu mať iné záujmy,“ hovorí Vladka Tatarková v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Waaau, prekrásna! Nádherná! To je telo, kočka! Smajlíky, pusinky, emotikony od výmyslu sveta. Takto ľudia na sociálnych sieťach reagujú na fotografie, kde celebrity predvádzajú svoje najnovšie šaty, make up, vyšportovanú postavu, sexi pózu, alebo všetko naraz. Pri fotografiách, kde ženy dojčia svoje deti, to už ale také jednoznačné nie je. Prečo dvojaký meter?

Ďalšie články v rubrike >