Rozmaznáme ich, alebo naopak, ukážeme správny príklad?
Foto: shutterstock.com„Ukazovať dieťaťu, že pre neho chceme to najlepšie, nie je žiadny výchovný omyl,“ myslí si psychologička Alma centra pre zdravý vývin Dana Comas. Aj keď, ako všade, aj tu platí staré „Všetko s mierou“.
Keď dospelí dieťaťu doprajú to najlepšie, prezentujú takto svoju rodičovskú rolu, ktorú potom môže raz prevziať samé. Ako vraví Dana Comas, je to aj intuitívne, prirodzené správanie rodičov, odložiť svoje potreby bez väčšieho rozmýšľania či váhania.
Problém nastáva, keď sa ústretové správanie prehupne do opičej lásky. „Ako dôležité vnímam to, aby rodič vysielal dieťaťu správu o tom, že lepšiu vec dostane nie preto, že to tak musí byť, že je dôležitejšie ako všetci ostatní v rodine, ale preto, že to rodič takto chce, že ho teší mu urobiť radosť,“ zdôrazňuje psychologička.
Dieťa by teda nemalo brať ako samozrejmosť, že vždy dostane to lepšie, takpovediac najlepší kus koláča. Malo by si byť isté svojou dôležitosťou, jedinečným postavením a tým, že je ľúbené, zároveň by však malo byť schopné aj rešpektovať potreby iných.
S migrénou na ihrisku
Dana Comas uvádza príklad mamy, ktorá má migrénu a je s dcérou na ihrisku. Dieťa by tam ešte chcelo zostať, vie však, že mame je naozaj zle a potrebuje sa dostať domov. Čo teda robiť?„Ak vtedy zvolí mama prístup v duchu „všetko pre dieťa“ a zostane s utrpením čakať, akú správu dcére odovzdá? Hovorí jej tým: Ja nie som podstatná, najdôležitejšia si tu ty. Ostatní počkajú so svojimi potrebami, kým si zariadiš, čo chceš ty. Prípadne dievčatku odovzdá príklad toho, že mama je na poslednom mieste v rodine, musí sa vždy podriadiť ostatným členom. A tak sa z dobrého úmyslu stane v konečnom dôsledku „medvedia“ služba,“ vysvetľuje psychologička.
Jednoznačný recept na každú príležitosť neexistuje, vždy záleží na situácii, aj veku dieťaťa. Malé deti napríklad často ani nevnímajú, že dostávajú nepripálenú hrianku, nečervivé jablko či lepšie miesto na lavičke, až neskôr si začínajú uvedomovať, že sú niekedy zvýhodňované pred rodičmi.
Jednoduchšie to majú podľa Dany Comas deti, ktoré majú súrodencov. Aj keď je to niekedy pre nich nepohodlné, no rýchlo sa naučia, že nie automaticky sú vo všetkom prvé a nedostanú vždy to najkrajšie a najlepšie.
Dôležité maličkosti, ako výber hudby v aute
Hľadať rovnováhu medzi starostlivosťou o dieťaťa, uplatňovaním prirodzeného rodičovského prístupu na jednej strane a medzi tým, aby sme nevychovali „rozmaznanca“, ktorý bude zakaždým žiadať, aby dostal to najlepšie, nie je vždy jednoduché. Ale dá sa to.„Rodič môže veľmi prirodzene vstupovať do bežných denných situácii a dieťaťu ukazovať, že sú tu aj druhí ľudia so svojimi túžbami a potrebami. Podľa veku dieťaťa to môžu byť naozaj maličkosti. Napríklad sa môžeme striedať s dieťaťom vo výbere hudby pri cestovaní. S malým dieťaťom sa zasa niekedy môžeme rozdeliť o posledný keksík, ak máme na neho chuť. S väčšími deťmi si dohodneme, kto rozhoduje o trávení voľného času, ak to situácia dovoľuje,“ načrtáva pár konkrétnych príkladov Dana Comas.
Pri väčších deťoch je podľa nej vhodné aj otvorene rozprávať o tom, že je ťažké niekedy nemať to najlepšie, ale často to znamená, že urobíme šťastným niekoho iného a stojí to za to.
Dávať dieťaťu citlivo správu o tom, že nie je úplným stredom vesmíru, je podľa psychologičky veľmi dôležité. „Je oveľa bezpečnejšie a menej boľavé sa toto všetko učiť od rodiča, nie neskôr vo vzťahoch mimo rodiny,“ odkazuje.
