Je veľmi dôležité, aby sa destigmatizovala téma duševného zdravia a hovorilo sa o pomoci, vraví psychológ Marek Madro z poradne IPečko.sk.
Foto: TASRAko veľmi musí byť zúfalá matka, keď sa rozhodne zabiť vlastné dieťa a potom seba? Alebo nemožno hovoriť o zúfalstve, skôr o psychickej poruche či chorobe?
Dôvod, prečo si ľudia siahnu na život, sa v mnohých prípadoch odhaliť nepodarí. Samovražda človeka je veľmi tragická udalosť. Okrem človeka, ktorý sa rozhodol ukončiť život, zasiahne v priemere 135 ďalších ľudí – rodinu, blízkych, priateľov a okolie. Najnovšie výskumy uvádzajú, že títo ľudia môžu byť rovnako ohrození samovraždou. V prípade samovraždy nie je možné jednoznačne povedať, čo ju vyvoláva, ide o pôsobenie viacerých a rôznych spúšťačov.
Áno, psychológovia zhodne tvrdia, takýmto činom predchádza séria iných udalostí až do povestnej poslednej kvapky. Čiže mohlo to byť tak aj v tomto prípade?
Z našej praxe vychádza, že k samovražde dochádza často pri nahromadení viacerých stresorov, náročných životných situácií a kríz, často v krátkom časovom horizonte, kedy človek prichádza o svoje copingové stratégie (špecifický spôsob zvládania záťaže, pozn. red.), respektíve nie sú v danej chvíli účinné. Ide teda o reťazenie viacerých náročných situácií. Človek v takejto kríze prežíva náročné chvíle a má pocit, že neexistuje iné východisko zo situácie. Optika videnia možností a riešení pri záplave emócií a bolesti je veľmi zúžená, preto je dôležité mať pri sebe niekoho, kto je človeku blízko a pomáha mu vidieť riešenia. Ak takéhoto človeka pri sebe nemáte, existuje aj anonymná, bezplatná a nonstop dostupná psychologická pomoc na našich linkách pomoci a v krízových službách IPčko.
Žene z Veľkého Lomu niekto, kto by jej mohol pomôcť, zjavne chýbal a na sociálnej sieti údajne 1. novembra napísala partnerovi odkaz: „Vieš, ako sa spieva tá pesnička ešte 22 dní, ktorú si zvykol spomínať... Áno, dní, ale počet si nechám pre seba...ale nebude to už dlho...tik tak." Vyzerá to, že čin plánovala?
V našich životoch sa môže udiať veľmi veľa udalostí a situácií, pri ktorých pociťujeme vnútornú emocionálnu bolesť. Tieto situácie, a to ako nás zasiahnu, sa u každého človeka líšia, preto aj naše reakcie a konanie v náročných životných momentoch je odlišné.
Natíska sa otázka, prečo nenechala žiť aspoň dieťa? Dôvodov, keď sa rodič rozhodne zabiť dieťa, je viac – pomsta, bezvýchodiskovosť... Môže ním byť aj to, že ja ako matka už nechcem žiť a nechcem, aby moje dieťa vyrastalo ako sirota? Alebo strach, že sa oň nebude mať kto postarať?
Nech to znie akokoľvek paradoxne za vraždou vlastných detí môže byť aj predstava, že im tým rodič, ktorý ukončí svoj život, robí „láskavosť“. Často je to spojené s tým, že deti nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania. Častým motívom je teda bezvýchodisková situácia a obavy o budúcnosť, strach o rodinu. Ten úmysel nie je ublížiť im, ale zachrániť ich. Ak matka, ktorá sa takto rozhodne, uvažuje v intenciách, že dieťa nechce nechať niekomu cudziemu, má obavu o to, kto a ako by sa o neho staral, ako by sa k nemu správali, že ho vlastne nebude nikto tak ľúbiť, ako ho ľúbi ona.
Dá sa takým ľuďom pomôcť? Ako?
Ak sa nám zdá, že v poslednej dobe sa správanie našich blízkych zmenilo, že zostali utiahnutí, stránia sa spoločnosti (v tomto období aj virtuálnej), pôsobia smutne, bez chuti do života, dajme im vedieť, že sme tu pre nich, že sa s nimi kedykoľvek radi pozhovárame, príp. im inak pomôžeme, ak je to v našich silách. Tiež veľmi odporúčam podeliť sa s nimi o kontakty pomoci – odborníkov psychológov, psychiatrov, linky pomoci, kde sa môžu formou, ktorá im najviac vyhovuje, diskrétne porozprávať s psychológmi alebo psychologičkami.
A čo ľudia, ktorí už nechcú žiť ďalej, tým asi pomôcť nemožno, alebo áno?
Každý spôsob ukončenia života je tragédiou. Avšak to, čo by mohlo pomôcť eliminovať konkrétne samovražedné plány u citlivých jednotlivcov je komunikácia o samovraždách v médiách. Ak sa takéto nešťastie stane, médiá by mali komunikovať možnosti pomoci, ktoré môžu ľudia nad samovraždou uvažujúci, využiť. Namiesto toho často v článkoch nachádzame konkrétne opisy samovražedného konania, ktoré môžu byť návodné.
Nepoznáme sociálne zázemie ani pomery, v akých žena vyrastala, ani ako s partnerom žili. Dá sa dedukovať niečo z toho, že spáchal samovraždu?
V živote každého z nás sa objavia momenty, kedy sa môžeme cítiť v napäto, rozrušene, ustarostene, nahnevane, pod tlakom, či smutne. V náročných situáciách sa tieto pocity dajú považovať za bežné a normálne, dokonca môžeme pociťovať aj viacero takýchto pocitov naraz. Ak nám však bránia žiť spokojný život, venovať sa veciam, ktoré nám robia radosť alebo spôsobujú to, že strácame záujem o veci, aktivity a ľudí, ktorí nás tešili a už trvá dlhšie ako dva týždne a neprichádza zmena, či naopak sa stav zhoršuje, je čas obrátiť sa na odbornú pomoc.
Psychický stav mladých ľudí a ľudí celkovo sa podľa lekárov aj štatistík Národného centra zdravotníckych informácií zhoršuje, pribúda prípadov depresií, sebapoškodzovania, pokusov o samovraždu. Možno tento trend zvrátiť?
Podľa WHO je samovražda štvrtým najčastejším dôvodom smrti u 15 – 24 ročných ľudí, pričom najčastejšie súvisí s prítomnosťou psychických ochorení, predovšetkým depresie. Údaje NCZI zachytávajú iba prípady, ktoré prejdú psychiatrickou sieťou pomoci. Omnoho väčší počet je tých, ktorých systém nezachytí. Len za prvý polrok 2023 IPčko zaznamenalo medzi mladými od 15 do 18 rokov 369 pokusov o ukončenie života. V tom istom období psychológovia IPčka riešili 1620 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života od mladých v rovnakom veku.
Veľmi dôležité je, aby sa destigmatizovala téma duševného zdravia, hovorilo sa o pomoci, posilnila sa sieť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, aby sa znížili čakacie doby a pomoc sa stala dostupnejšou, rovnako je dôležité posilniť školských psychológov v školách.
