Emília Gondorová.
Foto: Karolína ZrnováZačnime menším gurmánskym dotazníkom. Aká je vaša vôbec prvá chuťová spomienka?
Tvarohové guľky s grankom a maslo. To bolo jedlo, ktoré mi v detstve najčastejšie robila babička a zároveň jedlo, ktoré som sa ako prvé naučila variť, pretože doň ide iba tvaroh, vajce a trošku krupice. Pamätám si úplne presne, ako som ležala na gauči u babičky, prikryla ma dekou ako vždy a priniesla mi tie jednoduché, a pritom famózne guľky. Nosila mi ich v obrovských dávkach, pretože som bola podvyživené dieťa (smiech). A zatiaľ čo som jedla, sledovala som v televízii Milana Kňažka v smiešnej čapici a pád socialistického režimu a čudovala sa, čo sa to deje. To je moja úplne prvá chuťová spomienka. Tvarohové guľky pre mňa nie sú obyčajné jedlo, ale nostalgia. Keď si ich teraz pripravím, vždy ma zahreje pri srdci.
Bolo vaše najobľúbenejšie jedlo z detstva tiež od babičky?
Veru áno. Pochádzam z chudobnej záhoráckej rodiny. Bolo nás veľmi veľa a keď sme sa stretli, všetci kričali, dohadovali sa, potom sa udobrili a do toho všade koláče a hory jedla. Nad tým všetkým trónil babičkin vývar. Môžem odprisahať, že som si naštudovala všetky možné kuchárske knihy, ale doteraz som takú dobrú polievku, ako bola tá babičkina, neurobila. Jej čaro určite tkvelo v nejakej tajnej prísade, o ktorej nám nepovedala (úsmev). Babička polievku varila v obrovskom hrnci, dávala do nej aj vnútornosti, servírovala ju s pečeňovými knedličkami. Vďaka tomu vývaru držala a tiahla celú rodinu, všetci sme si naň chodili. Dnes na vývare „frčím“ s deťmi. Keď sa vrátime zo zimnej prechádzky, dáme si ho do pohárov a štrngneme si. Na nezaplatenie.
Na našom webe sme mali článok, v ktorom čitatelia popisovali, aké je ich najobľúbenejšie jedlo z detstva. Prekvapilo nás, že to takmer vždy bolo jedlo od babičky, čo ste teraz potvrdili aj vy.
Mňa babička vychovávala, pretože ženy vtedy chodili skôr do dôchodku a mohli pomáhať svojim dcéram a nevestám pri starostlivosti o deti. To už dnes nie je, babičky idú do dôchodku pomaly v sedemdesiatke a nič nestíhajú. Rovnako nestíhajú ani mamičky a kuchárske umenie sa často redukuje len na základné recepty, špagety s paradajkami, čo však samozrejme nikomu nevyčítam, času ani peňazí nie je často nazvyš. Myslím si však, že by sme sa mali vracať k jedlám, ktoré poznáme z detstva, uctievať tie tradície overené rokmi. Staré recepty dnes umierajú, ale jedlá podľa nich uvarené máme stále pod kožou a mali by sme ich obnoviť. Dojala ma slečna, ktorá mi napísala, že jej zomrela mamička a ona na mojom webe našla recepty, ktoré jej už mama nestihla predať...
To je dôvod, prečo má váš web Bonviváni.sk taký veľký ohlas? Aj ja som bola nadšená, keď som na ňom objavila recepty, ktoré nám mama kedysi robievala, napríklad zákusok oblíž prst na Vianoce, ale už roky som ich nejedla.
Dôvodov bude viac, toto je jeden z nich. Ďalej to určite bude poctivými receptami na obyčajné a jednoduché jedlá. Priznám sa, že som ten typ, ktorý keď nevie na otázku odpovedať dokonale, neodpovie vôbec. Preto si aj so všetkými receptami dávam veľmi veľa práce a presne popisujem postup. Dnes nie je jednoduché nájsť blog o varení, kde by bolo všetko dokonale vysvetlené. Ja recepty píšem ako pre svoju kamarátku, ktorá začína s varením: „Urob toto a urob tamto, je to dôležité, aby sa stalo toto.“ Možno aj to je tajomstvom úspechu.
Som inak úplne rovnaká ako moja cieľová skupina. Obyčajná mama, ktorá sa síce nikdy veľmi nepropagovala, ale veľa ľudí si ma aj tak našlo a máme spolu silné puto. Robím web už sedem rokov, nevzdávam to, hoci niekedy som si kládla otázku, či neprestať.
Mám rada obyčajné jedlá.
Aký recept je na webe najobľúbenejší?
Možno trochu prekvapujúco obyčajné rožky a žemle.
Keď si spomíname na obľúbené jedlá z detstva, často nás napadajú obyčajné, jednoduché jedlá. Osolený chlieb s masťou a paradajkami…
… ešte s cibuľkou navrch.
Presne tak. Ale čím to je, že oceňujeme hlavne jednoduchosť a nie nejaké zložité a na prípravu náročné jedlá?
Ľudia hľadajú domáce, poctivé, jednoduché jedlá, ktoré veľa nestoja. Zo surovín, ktoré poznajú a nemusia ich gúgliť. Nepotrebujú veľmi gurmánske experimenty. Moje deti sú najspokojnejšie, keď im upečiem chlieb a natriem ho nejakou obyčajnou nátierkou. Alebo keď im pripravím dusené mäso s ryžou a dobrou omáčkou. Nehľadajme zložitosti, ale varme jednoducho.
Kedy ste sa naučila variť vy?
Až keď som mala svoju kuchyňu. Mama a babičky ma do kuchyne nepustili, maximálne tak umyť riad, inak si tam svoje zázraky pripravovali samé - a hlavne tam poohovárali všetkých chlapov a svokry (smiech). Len babička ma stihla naučiť pár receptov, ale aj tak som pri pomáhaní veľa vecí „odkukala“.
Aké je v súčasnosti vaši najobľúbenejšie jedlo?
Mám rada obyčajné jedlá. Milujem vajíčka, skúšam rôzne recepty. Môj nový hit je vajíčka rozmixovať, vliať na panvicu, zabaliť okraje a usmažiť. No a deti zbožňujú, keď im dám na večeru knedľu vo vajíčku s kyslou uhorkou. Experimentujem aj s mojou ďalšou vášňou – chlebom. Mám kváskové aj obyčajné recepty s droždím. Každému radím: nemusíš byť macher v lístkovom alebo pľundrovom ceste, ale nauč sa kysnuté cesto a keď ho zvládneš, vieš už všetko.
Vráťme sa o sedem rokov dozadu, kedy ste sa rozhodli založiť web s receptami, na ktoré si asi takmer všetci pamätáme z detstva. Ako sa to stalo?
Mala som rozbehnutú kariéru vedkyne, pôsobila som vo Fínsku, kde som vyučovala študentov molekulárnu biológiu. Chýbalo mi však to naše, a tak som sa vrátila, znovu do Prahy, kde som študovala vysokú školu. Raz ku mne prišli na návštevu členovia skupiny Puding pani Elvisovej. Upiekla som im slané koláče kiše a išli sa z nich zblázniť. Rozhodla som sa preto založiť si cateringovú firmu. S mužom sme sa začali snažiť o dieťa, ale nedarilo sa nám. Povedala som si, že stresu bolo dosť a cateringovú firmu som opustila. Keďže som ale tvorivý človek a nevydržím sedieť na zadku, vymyslela som si Bonvivánov.
Rozhodla som sa, že recepty, ktoré som zdedila od mamy a babičky, tieto neoceniteľné vedomosti, ponúknem aj ostatným. Postupom času sa aj bez propagácie vytvorila prirodzená komunita, s ktorou navzájom súznime, pretože sme rovnakí. A najlepšie je, že už v tejto komunite radia staršie gazdinky tým mladším, za to som nesmierne vďačná. Je tam jednoducho cítiť to srdiečko. Teraz na začiatku nového roka chcem čitateľom predstaviť, nový vylepšený web. Doteraz som ho financovala z reklám, ale to už nechcem, samej mi to prekáža. Rada by som ponúkla možnosť si web za malý symbolický poplatok predplatiť, ale prístup zadarmo by k nemu mali stále všetci.
Ľudia na Bonvivánoch hľadajú najmä bežné, všetkým dobre známe jedlá, na ktoré sme však možno časom trochu pozabudli. Prečo k tomu došlo?
Po revolúcii sa u nás začali veľmi presadzovať talianska, indická, čínska kuchyňa, ktoré prenikli aj do bežných kuchýň. Bolo pochopiteľné, že ľudia chceli vyskúšať niečo nové, veď aj u mňa by ste našli krevety či ustricovú omáčku. Myslím ale, že presne teraz je ten čas, aby sme sa vrátili domov, ku poctivej slovenskej kuchyni. Pretože niečo na nej naozaj je. Vidím to aj na svojich deťoch, ktoré sú najšťastnejšie, keď im urobím halušky či hovädzie s omáčkou. Samozrejme nie je nutné ovládať dokonale celú slovenskú kuchyňu, stačí pár základných receptov. Každá slovenská gazdinka by mala vedieť uvariť dobrú polievku, omáčku a zopár jedál z kysnutého cesta - chlieb, rožky, koláč. Samozrejme bryndzové halušky, to ani nemusím spomínať.
Vedieť variť však podľa vás nestačí.
Skutočne nestačí. Každá žena by zároveň mala vedieť, ako v kuchyni hospodáriť, ako uchovávať jedlo, ako zbytočne nevyhadzovať. Aj takéto rady chcem dať do knihy, ktorú pripravujem. Bude obsahovať výber tých najlepších receptov z Bonvivánov s dôrazom na presné postupy pri varení. Knihu chcem vlastným nákladom vydať na budúci rok, keď si na ňu dosť našetrím.
Spomínali ste, že vaša babička pri varení svojho vývaru čarovala a vám sa ešte nepodarilo rozlusknúť, v čom to tajomstvo spočívalo. Mne sa zasa nikdy nepodarí urobiť napríklad rovnakú vianočnú kapustnicu, akú pripravuje moja mama, a to presne dodržím postup a mám i rovnaké suroviny. Kladiem si teda otázku, v čom tkvie to čaro?
Naše mamy a babičky mali zopár osvedčených receptov, ktoré neustálym opakovaním vyladili do dokonalosti. Nič nového nevymýšľali. Vezmime si, ako sa varí dnes. Recepty sa gúglia na internete, ale prečítať si recept, to nestačí. Pri mnohých chýba presný postup, ako jedlo pripraviť, čo je tá najzásadnejšia vec. Keď sa recept nepodarí – a on sa na prvýkrát často nepodarí – žena to vzdá. Lenže treba skúšať, pretože iba opakovanie robí majstra. Na to boli naše babičky. Negúgliš na nete tisíc receptov, ale máš jeden, ktorý ťa babka naučí a hneď sa manžel oblizuje (smiech).
Poraďte, ako si nájsť viac času na varenie a zdokonaľovanie kuchárskeho umenia. Veľa žien, ale i mužov by chcelo v kuchyni tráviť oveľa viac času, ale kvôli ďalším povinnostiam sa to často nedarí.
Treba o jedle začať viac premýšľať. Napríklad rozdeliť si kilo múky na dve časti, z jednej urobiť sladké jedlo, z druhej slané. Každá praktická žena, mama by tiež mala týždeň dopredu premýšľať, čo uvarí. Práve takéto rady by som chcela dávať v streamoch (živé vysielanie na internete) z mojej kuchyne, ktoré pripravujem. Trošku sa toho síce obávam, ale myslím si, že keď začnem rozprávať o jedle, tréma odíde. Ľudia tiež konečne uvidia, v akej kuchyni varím. Že je malá a úplne obyčajná. Rovnaká, akú majú možno aj oni sami. Idem si to svoje a moji čitatelia práve to oceňujú. Sú to obyčajní, úprimní ľudia, ktorí na moje recepty reagujú s vďačnosťou a za to som nesmierne rada.
Aké je vaše najmilšie vianočné jedlo?
Milujem vianočné pupáky, len tak s makom a cukrom. Známe sú tiež pod menom bobáľky či opekance. Tie si robíme len na Vianoce. Na východe Slovenska pripravujú na Vianoce mačanku, čo je jedlo zo šťavy z kyslej kapusty a húb. Je výborná. Milujem aj zemiakový šalát a každý rok si hovorím, prečo toto skvelé jedlo nepripravujem častejšie.
Je nejaké zabudnuté vianočné jedlo, ktoré by sme podľa vás mali obnoviť?
Napríklad trdelník. Málokto vie, že ten bol v niektorých regiónoch tradičným vianočným jedlom. Pritom príprava nie je vôbec náročná, recept nájdete aj na mojom webe.
Hovoríme spolu najmä o tradíciách, ale pustili ste si na vianočný stôl aj nejakú novinku? Dnes je módne skúšať rôzne nové zákusky či vianočné pečivo.
Nie a nie a nie! (smiech) Urobím si pekne po starom grilážky, punčové rezy, oblíž prst alebo venčeky. Samozrejme nesmú chýbať medovníčky, vanilkové rožky. Vianoce nie sú časom na experimentovanie, na to máme celý rok. Mám ale i zdravšie varianty vianočného pečiva, ktoré robím, napríklad mrkvové guľky mojej mamy. Nastrúhanú mrkvu spečiete na cukre, pridáte trošku citrónovej a pomarančovej kôry, cukor, rozdrvené piškóty a všetko spojíte. Veľká dobrota!
Emília Gondorová pochádza z Malaciek, žije v českej obci Štěchovice pri Prahe. Je mamou dvoch synov, Andreja (9) a Adama (7). Do Česka odišla študovať molekulárnu biológiu a génové inžinierstvo. Vďaka vedeckým úspechom – objavila mutácie DNA – žila tri roky vo Fínsku, kde prednášala študentom. V súčasnosti sa naplno venuje svojmu kulinárskemu webu www.bonvivani.sk.
Malá ochutnávka receptov Emílie Gondorovej
Oblíž prst.
Foto: www.bonvivani.skOblíž prst
Oblíž prst je jeden z mojich najobľúbenejších zákuskov. Zamilovala som sa do neho po prvom zahryznutí. Šťavnatý, ľahučký a sladučký. Tento recept musíte vyskúšať. Upečte, ochutnajte a oblížete si všetky prsty.Suroviny:
Korpus:
5 ks vajec
200 g cukru kryštál
5 PL vody
1 PL prášku kakaového
170 g múky polohrubej
1/2 ks kypriaceho prášku
Krém:
500 ml mlieka
5 ks vaječných žĺtkov
170 g cukru kryštál
1 ks cukru vanilkového
250 g masla
4 vrchovaté PL múky hladkej
Sneh:
5 ks vaječných bielkov
200 g cukru kryštál
Ostatné:
50 g čokolády horkej
Postup:
1. Pripravíme korpus: Žĺtky vyšľaháme s cukrom, postupne pridávame po lyžici horúcu vodu a šľaháme do peny. Bielky vyšľaháme v druhej miske zvlášť. Múku s kakaom a kypriacim práškom zmiešame a pridávame k žĺtkom na striedačku s tuhým snehom. Všetko jemne premiešame a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný stredne veľký plech. Vložíme do vyhriatej rúry na 180 stupňov a upečieme.
2. Krém na oblíž prst: Do hrnčeka nalejeme mlieko, pridáme žĺtky, cukor, vanilkový cukor a hladkú múku. Metličkou prešľaháme a pomaly ohrievame. Privedieme k varu a uvaríme hustejšiu kašu. Za občasného premiešavania krém schladíme.
3. Maslo vyšľaháme a po lyžiciach do neho prišľahávame uvarený studený krém. Vyšľaháme do peny, rozotrieme na vychladnutý korpus a dáme na chvíľku stuhnúť do chladničky.
4. Medzitým ušľaháme nad parou z bielkov a cukru tuhý sneh. Ten následne rozotrieme na žĺtkový krém.
5. Na sneh nastrúhame na jemno čokoládu.
6. Oblíž prst necháme stuhnúť, lepšie sa potom krája. Dobrú chuť!
Rožky a žemle
Rožky a žemle.
Foto: www.bonvivani.skSuroviny:
1 000 g múky hladkej
300 ml mlieka
300 ml vody
100 ml oleja
42 g droždia čerstvého
1 PL soli
1 KL cukru
Na potretie:
1 ks vajíčka
Postup:
1. Najprv si pripravíme kvások. Vymiešame droždie s cukrom na kašičku a necháme na teplom mieste asi 10 minút vykysnúť (napríklad v rúre vyhriatej na 35 stupňov).
2. V mise zmiešame múku so soľou, do ktorej pridáme kvások, olej a vlažné mlieko s vodou. Vypracujeme cesto, ktoré necháme zakryté asi hodinu kysnúť.
3. Cesto rozdelíme na 32 častí, ktoré spracujeme na guľky. Tie necháme ešte asi 20 minút podkysnúť.
4. Polovicu guliek necháme ďalej kysnúť, to budú žemle. Druhú polovicu spracujeme na rožky. Vyvaľkáme guľku do dvoch tretín, aby koniec ostal tučnejší. Cesto zavinieme do tvaru rožka a dlaňou ešte rozvaľkáme, aby rožok držal tvar.
5. Rožky aj žemle poukladáme na plech a necháme ešte 15 až 30 minút kysnúť. Zatiaľ si rozohrejeme rúru na 220 stupňov.
6. Pred vložením do rúry potrieme každý kúsok rozšľahaným vajíčkom. Môžeme posypať semienkami, alebo rascou. Pečiem na 220 stupňov asi 15 minút.
