Priveľa hračiek deťom neprospieva.
Foto: Shutterstock.comMnožstvo a pestrosť hračiek v regáloch zvádza k nákupu lákavých vecí. Mali by sme však zvažovať, či a čo je vhodné, potrebné, prínosné. Netreba mať veľa vecí jedného typu, napríklad rôzne legá, ale iba to, čo bude dieťa reálne používať.
Výber hračiek sa samozrejme mení s vekom, vývinom a záujmami dieťaťa. To už vo veľmi útlom veku prejavuje záujem o niektoré typy hračiek, uprednostňuje bábiky, rôzne skladačky, autíčka a ďalšie stroje, knižky na určité témy a podobne. Tieto tendencie je dobré sledovať a podporovať – z prvotných záujmov sa môžu rozvinúť dlhodobé, napríklad záujem o technickú oblasť.
Ako možno počet hračiek doma obmedziť? Práve tým, že vyberáme len tie, ktoré prinášajú vhodné podnety. Nakupujeme ich pri určitých príležitostiach, isteže nielen na Vianoce a narodeniny. S dieťaťom sa hrávame, ukazujeme, ako narábať s hračkami, čítame mu rozprávky a príbehy, hráme scénky, kreslíme a podobne. Teda všestranne stimulujeme jeho rozvoj: motoriku, tvorivosť, reč, uvažovanie. Hračky by nemali byť len prostriedkom na odsunutie, „odloženie“ dieťaťa, pokým sa zaoberáme niečím iným.
Prečo má toľko hračiek? Odpoveď vedie k riešeniu
Prečo deťom kupujeme priveľa hračiek? Máme zlé svedomie, že sa dieťaťu nevenujeme dostatočne a nadmernými nákupmi si to kompenzujeme, alebo ho tak „odškodňujeme“? Chceme tým dať najavo, že nám na dieťati tak veľmi záleží, že mu nič nechceme odoprieť? Obávame sa, že odmietnutím splniť všetky jeho priania by sa negatívne zmenil jeho vzťah k nám? Alebo dokonca – chceme tým dať okoliu najavo, že nám nie je ľúto žiadnych peňazí pre dieťa, že si to môžeme dovoliť?
Ak platí niektorá z uvedených možností, stojí to za zamyslenie sa. A prehodnotenie svojich názorov, postojov, predstáv a postupov. Aj v tejto oblasti by mali platiť určité hranice: „Toto áno, toto už nie.“ Dieťa skúša a keď sa mu darí presadzovať svoje požiadavky, pokračuje ďalej. Nie je prejavom dobrých výchovných postupov, ak rodičia dieťa „poslúchajú“.
Keď ideme s dieťaťom do obchodu, kde sú (aj) hračky, len ťažko sa ubránime jeho nástojčivým požiadavkám niečo kúpiť. A neprekáža, že niečo podobné už doma má. Menšiemu dieťaťu môžeme vysvetliť, že je to v podstate rovnaké a prisľúbiť, že sa doma spolu zahráme. Podobne neskôr, u staršieho dieťaťa netreba podľahnúť všetkým módnym trendom (v širokom zmysle slova), ale stanoviť, kedy a čo je pre nás prijateľné.
Pravdou je, že v skupine kamarátov, rovesníkov môže prevládať slovo, názor vodcu, dominantného člena, ktorý „diktuje“, čo je alebo nie je žiadúce, ako sa majú ostatní správať, čo vlastniť, nosiť, ak chce byť niekto uznávaný, alebo nechce byť zo skupiny vylúčený. Ostatní viac alebo menej dobrovoľne tomu podliehajú. Naozaj nie je žiadúce, aby dieťa spadlo do takýchto skupinových vzťahov postavených na závislosti a bolo v pozícii submisívneho pešiaka.
Jeho sebavedomie a nezávislosť možno budovať napríklad zapojením sa do iných skupín, ktoré budú preňho prínosom (napríklad mimoškolské aktivity – športový, umelecký, technický krúžok). Samozrejme, problém je potrebné riešiť aj s učiteľmi v škole či škôlke, ktorí majú možnosť celkove pozorovať a korigovať správanie žiakov či detí v skupine.
