Helle Heckmann.
Foto: archív Helle HeckmannPrečo ste začali pracovať s deťmi?
O detstvo som sa začala zaujímať, keď som sa sama stala mamou. Už som nebola najdôležitejším človekom vo vlastnom živote, stala sa ňou moja dcéra. Myslím, že väčšina rodičov má túto skúsenosť. Stať sa rodičom, to naozaj zmení život. Kto som, ako chcem žiť svoj život, robím naozaj to, čo najviac chcem? Rodičovstvo je proces učenia sa, nie je to niečo, čo nám bolo dané, keď sme sa narodili. Robíme chyby a učíme sa z nich. A naše deti nám odpúšťajú, milujú nás bez ohľadu na všetko – a to prináša obrovskú zodpovednosť. Ako môžem byť pre svoje dieťa tým najlepším rodičom? Stať sa rodičom otvára dvere k sebarozvoji, pretože deti napodobňujú všetko, čo robíme. To dobré aj to zlé. To, ako sa dieťa správa, do veľkej miery odráža naše správanie sa, našu reč, naše pocity a naše myslenie.
Aké bolo vaše vlastné detstvo a akí boli vaši rodičia?
Narodila som sa v dobe, keď matky mali veľkú dôveru v schopnosť detí prekonávať prekážky a čeliť výzvam. Verili tiež, že deti sa potrebujú veľa hrať a byť vonku, za každého počasia, samozrejme oblečené podľa toho, ako si to ročné obdobie vyžaduje. Mali len malý strach z toho, že sa deťom môže niečo stať. Vždy bol nablízku dospelý, ktorý im povedal, keď prekročili hranicu, ktorá nemala byť prekročená.
Sú dnešné deti iné, keď ich porovnáte s minulosťou?
Dnes sa to všetko úplne zmenilo. Prinajmenšom vo veľkých mestách. Deti trávia tak veľa času vnútri a majú len málo príležitostí zažiť svoje fyzické telo. Pre dieťa je potom ťažké cítiť, vnímať svoje vlastné telo aj telá ostatných detí, rovnako je preň ťažké poznať, kde sú hranice medzi ním a svetom. Nehovoriac o tom, že vnútri býva často príliš veľa detí a príliš veľa hluku, čo stresuje deti aj dospelých.
Čo najviac chýba súčasným deťom?
Dnes deti nemajú vo svojom každodennom živote dostatok rutiny. To znamená, že napríklad dieťa nemôže pokračovať v hre zo včerajška, pretože sa medzičasom udialo toľko nových vecí, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť. Keď však nevie, čo sa bude diať, stráca pocit bezpečia a často sa začne správať agresívne, má problém počúvnuť a voči rovesníkom sa stáva antisociálne. Jednoducho preto, že nevie, čo sa deje alebo čo sa bude diať.
Helle Heckmann založila slávnu prírodnú škôlku v prírode Nokken.
Foto: archív Helle HeckmannAké chyby vo výchove robia dnešní rodičia najčastejšie?
Dnešné deti si často s rodičmi nemôžu vytvoriť dostatočné puto, pretože tí sú často zaneprázdnení záležitosťami dospelého života, ktoré nemajú s tým detským nič spoločného, alebo sa zaoberajú len mobilným telefónom. Vzdialenosť medzi dieťaťom a dospelým dnes vzrástla aj preto, že rodičia si myslia, že deti by sa mali správať podľa ich potrieb. Ale deti sú deti a nie malí dospelí. Malé dieťa je niečo veľmi zvláštne a musíme s ním zaobchádzať inak ako s dospelým. Potrebujú jednoduchý a rytmický život, v ktorom môžu porozumieť, čo sa deje a poznať ho prostredníctvom opakovania.
Ako môžu dať rodičia deťom viac šťastia?
Rodičia by sa mali vrátiť k rytmickému života, mali by deti učiť domácim prácam, robiť ich spolu s nimi. Spoločne variť, upratovať, prať. Ak budú robiť všetky tieto veci, naučia sa veľa o živote. Pracovať spolu a s láskou je veľmi dôležité. Deti nepotrebujú krúžky, športy a tak ďalej, ale byť doma a žiť život s najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote, s rodičmi. Moja najlepšia rada preto znie: trávte s deťmi dostatok času každý deň.
Vyznávate zásady pomalého rodičovstva. Prečo je to také dôležité a ako si naň vytvoriť v rýchlom svete priestor?
Rásť, to si vyžaduje čas. Ten je veľmi dôležitý, keď ste malé dieťa. Potrebuje čas, aby sa naučilo samo obliecť, jesť, zbavilo sa plienok, rozvinulo svoje myslenie, zvládlo cudzí jazyk a tak ďalej. Rodičia by sa mali zastaviť a opýtať sa sami seba: Chcem byť súčasťou rozvoja svojho dieťaťa, ukázať mu cestu, byť vzorom? Alebo tieto úlohy predám iným? Ak rodičovstvo myslíme vážne, potrebujeme byť prítomní, viditeľní a dať našim deťom čas, aby sa k nám mohli pripútať.
Prečo je dôležité, aby deti trávili dostatok času v prírode a neboli len stále zatvorené doma?
Je dôležité predstaviť deťom prírodu tak, aby sa jej mohli dotknúť srdcom. Dovoľme im liezť po stromoch, hrať sa v bahne, sledovať mravcov, ako si vykračujú s vajíčkami na chrbtoch, cítiť vietor, vnímať zmeny v prírode všetkými zmyslami a nie len prostredníctvom toho, čo sa naučia v škole.
Vidíte, že deti vo vašej škôlke Nokken, ktorá je zameraná na trávenie času vonku, sú iné?
V mojej škôlke sú deti od jedného do šiestich rokov, trávia v nej celkom sedem hodín denne. Vonku sú päť hodín denne, z toho každé ráno dve hodiny chodia. Vidím šťastné deti, silné fyzicky aj psychicky. Dobre a veľa spia, jedia s radosťou. Sú veľmi zvedavé, zručné a zaujímajú sa o kontakt s inými deťmi. Väčšinu času sa hrajú, sú v kontakte s kamarátmi a životom.
Kniha Helle Heckmann Pomalé rodičovstvo
Foto: DharmaGaiaHelle Heckmann rokov pôsobí päť rokov celosvetovo ako konzultantka, vzdeláva učiteľov materských škôlok, poskytuje lekcie, mentoring a workshopy. Napísala šesť kníh, ktoré boli preložené do mnohých jazykov. Na svojej stránke www.slowparenting.dk prináša rady, ako do života zaviesť zásady takzvaného pomalého rodičovstva. „Mojou misiou v živote je, byť ochrancom prvých siedmich rokov detstva. Toto obdobie je unikátne a nikdy sa nevráti. Detstvo je základ ďalšieho života,“ tvrdí. Slovenskí čitatelia si môžu prečítať jej knihu Pomalé rodičovstvo, ktorá vyšla v češtine.
