Deťom chýba pohyb a príroda.
Foto: Shutterstock.comNedostatok pohybu
Nebehaj, prestaň! Okolie neustále dieťa núti, aby sa zastavilo a začalo sa správať „normálne". Deti sa však prirodzene potrebujú hýbať, skákať, behať. Denne niekoľko hodín, aspoň štyri. Lenže majú kde? S menšími deťmi síce rodičia chodia na ihriská, ale aj tam musia neustále počúvať, aby nebehali. Keď sú deti staršie, majú málo neorganizovaného času, ktorý by mohli využiť na vybláznenie sa. Deťom, hlavne chlapcom už v zárodku bránime prejaviť ich divú stránku, prirodzenú agresivitu. Dôsledkom je frustrácia, ktorá ústí v to, že dieťa viac „hnevá" a nechce počúvať, čo mu rodičia hovoria. Dovoľte im teda do sýtosti sa vybehať a môžete sa k nim aj pridať, uvidíte, ako dobre sa potom budete cítiť.Úplná kontrola
Rodičia dnes majú deti pod veľkou kontrolou. Stopercentne ovládajú ich voľný čas, nedovolia im len tak sa flákať. To, čo vyzerá na jednej strane chvályhodne, pretože tým predsa rodičia dávajú najavo svoj záujem o potomka, však môže mať zničujúce dôsledky. Deti sa nevedia zabaviť len také samé, nedokážu sa zdravo a tvorivo nudiť, očakávajú, že s aktivitou príde niekto iný. Nemajú svoj život tak celkom vo vlastných rukách, nedávame im priestor, aby sa naučili konať samostatne, robiť chyby a poučiť sa z nich.Absencia prírody
Príroda je krásna, ale pre deti má oveľa väčší význam ako len ten estetický. Vďaka behaniu v lese či po lúke sa nielen fyzicky, ale aj psychicky rozvíjajú. Trénujú si postreh, ostražitosť, miesto dostáva aj fantázia, v prírode sa jednoducho deti cítia prirodzene a voľne. Človek nie je stvorený na to, aby väčšinu svojho života trávil v uzatvorených priestoroch, potrebuje byť vonku, v prostredí, kde sa pohyboval už od svojho zrodu. Máme to v génoch. Odopierať deťom pobyt v prírode ide preto proti ich prirodzenosti.Nevyjadrené emócie
Rodičia sa často snažia o dokonalé dieťa a emócie, ako sú hnev či frustrácia, sa s predstavou o dokonalosti veľmi nezlučujú. A tak sa snažia prirodzené pocity detí potlačiť. Lenže ak deti neprejavia to, čo naozaj cítia, odrazí sa to negatívne na ich psychike. Strácajú pocit, že môžu niečo v živote ovplyvniť, alebo sa stávajú „vzdorovité", za ich neposlúchaním je však len nemožnosť vyjadriť sa úprimne a neprijatie rodičov.Psychologička Pavla Koucká vo svojej knihe Uvoľnené rodičovstvo uvádza, že nepomáha pocity dieťaťa potlačiť, účinné nie sú telesné tresty, dohováranie, ignorovanie ani znechutený odchod. „Keď sa na uvedené metódy pozrieme z odstupu, zistíme, že okrem toho, že sú ponižujúce, majú jednu spoločnú črtu: aktivitu. Nikoho nenapadne, že keď sa dieťa hnevá, nemusíme robiť vôbec nič. Veď nám ide konieckoncov o to, aby sa naučilo zvládnuť svoju emóciu samo." A keď sa upokojí, môžete to všetko spolu prebrať.
Zameranie na výkon
Niektorí rodičia neváhajú zmeniť dieťaťu trvalé bydlisko, len aby sa dostalo na prestížnu základnú školu, kde majú už od prvej triedy anglický program alebo tam ponúkajú atraktívne športy. Čo na tom, že ho tam musia potom pol hodiny voziť autom? Snáď ho nedáme do bežnej základky za rohom.Angličtinu sa dnes deti učia už v škôlke, školáci majú bežne tri aj viac krúžkov, z toho mnohé také, kde sa vyžaduje nemalý, či už športový, alebo umelecký výkon. Deti majú len minimum voľného času, ktorý im nikto neorganizuje, tlak na výkon a výsledok je pomerne veľký. Zamysleli ste sa už niekedy na tým, že deti tým nútime do kopírovania nášho hektického dospeláckeho života, ktorý však len málokomu z nás vyhovuje? Tiež máme len málo času na odpočinok a „voľnú zábavu" a nedoprajeme to ani vlastným deťom, čo je ešte smutnejšie.
Dnešní rodičia podľa Pavly Kouckej veľmi túžia po tom, aby ich dieťa malo individuálny úspech a vyniklo nad ostatnými. Tak je spoločnosť nastavená. Aby bolo dieťa na život a kariéru pripravené lepšie ako ostatní. Deťom by pritom oveľa viac prospelo, ak by rodičia rovnakú pozornosť venovali tomu, či sa ich dieťa má dobre a učili ho, ako byť v živote šťastný, dobre vychádzať s ostatnými a spolupracovať s nimi.
Maximálne bezpečie
Život je nebezpečný a čím skôr to deti zistia, tým lepšie. Ak budú mať deti dostatok „nebezpečných" podnetov, napríklad im dovolíte bez dozoru vyliezť na tú najvyššiu preliezačku, alebo ich pošlete samé už v druhej triede do školy, naučia sa, ako v týchto situáciách správne reagovať. Ako si dať pozor, ako sa správať, aby nedošlo k úrazu a podobne. Ak deti prehnane chránime pred nebezpečenstvom, upierame im, aby boli samostatné a prevzali zodpovednosť.Samozrejme, vyššie napísané sa netýka všetkých detí a všetkých rodičov, niektorí sa z tohto trendu snažia vymaniť, ale nie je to vždy jednoduché. Ak nemá dieťa žiadny krúžok, hneď sú ostatní k jeho rodičom podozrievaví. Prečo mu nedopraje? Ak rodič pošle dieťa do „bežnej" školy, môže mať výčitky, že nedbá dostatočne na jeho rozumový rozvoj a bráni mu v budúcej kariére. Súčasná spoločnosť uprednostňuje rozum, výkon a výsledky, považujeme to za správne, ale pozorujte chvíľu svoje deti alebo tie v okolí. Pripadajú vám šťastné a spokojné? V ich vlastnom záujme im často a nevedomky ubližujeme.
A pritom by stačilo, len sa trochu zamyslieť, či dieťaťu, ale aj vám zvolený životný štýl vyhovuje a či náhodou len slepo nenasledujete to, čo robia všetci v okolí. Podľa Pavly Kouckej je nutné posilňovať svoje rodičovské sebavedomie a vnútornú istotu, že to, čo robíte, je pre deti najlepšie. Nájsť si vlastnú cestu je náročné, ale pre dobro vlastných detí nemôžete urobiť viac.
