Sedím na konári a je mi dobre. Prečo deťom dovoliť, aby liezli na stromy?

Gabriela Bachárová, 9. apríla 2019 o 12:19

Dovoľujete deťom liezť na stromy? Chválime. Ak sa bojíte, pretože je to nebezpečné, skúste ešte svoj názor zmeniť. Deti sa totiž potrebujú posadiť do koruny stromu a cítiť sa jednoducho dobre.

Deti patria na stromy.

Foto: Shutterstock.com

Fyzická zdatnosť detí je dnes oveľa horšia ako v minulosti, niet sa čo čudovať, že na stromy sa veľmi nehrnú. A ak aj áno, ustráchaní rodičia im dovolia vyliezť maximálne tak dva metre a potom rýchlo dole. Je to škoda.

Lezenie na stromy totiž deti všestranne fyzicky rozvíja. Posilňujú si prirodzeným spôsobom telo, preťahujú si ho. Učia sa správne odhadovať vzdialenosti a riziko. Učia sa vnímať svoje telo, získavajú zmysel pre svoj pohyb a rovnováhu. Deti majú dnes len veľmi málo prirodzených príležitostí, kde si toto všetko môžu trénovať.

A ten pocit, keď si sadnú na pekný pevný konár a môžu pozorovať, čo sa deje pod ich nohami, ale mať hlavu tak trochu aj v oblakoch. Lezenie na stromy veľmi podporuje aj rozvoj zmyslov. Dieťa sa dotýka kôry, listov, kvietkov, môže si strom pohladkať, objať ho. Všetko to vníma aj zrakom, ďalej môže vdychovať vôňu stromu.

Pády nie sú tak časté, nebojte sa

Lenže rodičia sa boja. Pádov, úrazov. Áno, deti zo stromov padajú, ale len málokedy je to vážne. Rýchlo sa zdvihnú a pokračujú v lezení. „Ak dieťa lezie na strom, naučí sa skúšať konáre, aby zistilo, či unesú jeho váhu. Naučí sa nešliapať na slabé konáre, pretože ľahko prasknú,“ píše v knihe Pomalé rodičovstvo dánska učiteľka Helle Heckmannová, ktorá pred vyše tridsiatimi rokmi založila v hlavnom meste Dánska Kodani školičku Nokken, v ktorej deti väčšinu času trávia vonku a ktorá sa preslávila na celom svete.

Väčšina detí je skutočne schopná sama posúdiť, kam smie a kde je to už nebezpečné, pretože by ich konár nemusel udržať. Spomeňte si na vlastné detstvo. Tiež vás nikto neučil, ako liezť na stromy a ako sa na strome správať. Sú však samozrejme deti, ktoré mají znížený alebo dokonca nízky pud sebazáchovy. Ak také máte doma, musíte byť predsa len opatrnejší a dohliadať, kam lezie, prípadne mu dať limity. Tu ešte smieš, ale vyššie už nie.

Ak chcete minimalizovať riziko a predísť možnému pádu, vyberte na lezenie zdravý, pevný strom. Ako ho poznáte? Platí, že ihličnaté stromy nie sú na lezenie veľmi hodné, pretože ich drevo je mäkšie. Viac sa hodia listnaté stromy, ktoré majú tvrdé drevo, medzi nimi napríklad agát, orech, jaseň, moruša či dub (menej vhodné sú vŕba, lipa či topoľ). Zdravý strom môžete poznať aj podľa toho, že nemá ošúpanú kôru, nie je dutý (skúste poklepaním), nemá viditeľné dutiny, obnažené korene, nevidno na ňom huby, nenakláňa sa, na zemi nie sú napadané konáre.

Riziko pádu môžu deti podstatne znížiť tým, že sa budú dotýkať stromu vždy tromi končatinami v ten istý okamžik. Keď budú zliezať dolu, mali by si voliť tú istú trasu, ako keď liezli hore, majú ju už vyskúšanú a riziko prasknutia konára či pádu je oveľa menšie. Pravidlom tiež je, že nie je dobré vzďaľovať sa príliš od kmeňa stromu, tam sú totiž konáre najsilnejšie.

Deti môžu liezť na stromy kdekoľvek, u vás na záhrade, v parku, v lese. Dovoľte im to. A vylezte si na strom aj sami. Uvidíte, ako vám bude dobre.





Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >