Primeraný vek, kedy je dieťa schopné prespať niekde bez rodičov, sa určiť nedá. U každého dieťaťa je to individuálne a na žiadne by dospelí nemali tlačiť proti jeho vôli.
Foto: Shutterstock.com„Trávim s ním každý deň. Ešte sa mi nestalo, že by som ho niekam dala čo len na jednu noc. Keď treba, počas dňa mi ho postrážia rodiča, ale nenechala som ho tak, že by som na pár dní od neho odišla,“ prezradila napríklad Veronika Velez Zuzulová v rozhovore pre ahojmama.sk o prvom roku svojho syna Julesa.
Kedysi to bolo iné, mnohé babičky dodnes hrdo spomínajú, ako sa dokázali postarať už o maličké bábätko. „Dcéra končila vysokú školu, krátko po pôrode sa odišla učiť na internát a starostlivosť o dvojmesačnú vnučku bola teda na nás. Myslím, že sme to zvládli dobre,“ spomína napríklad pani Zuzana, podľa ktorej dnešné matky príliš lipnú na svojich deťoch a nechcú sa podeliť o starostlivosť s členmi širšej rodiny. „Dieťa má dva roky a matka sa ho bojí nechať prespať u starých rodičov, to sa mi zdá už príliš,“ konštatuje.
Dnešné poznatky o potrebách malého dieťaťa a o miere stresu, ktorý mu spôsobuje odlúčenosť od matky, sú však oveľa ďalej než kedysi. Odborníci sa zhodujú, že počas prvého roka dieťa potrebuje predovšetkým matku, jej fyzickú blízkosť. Bez ohľadu na to, či je dojčené alebo nie. A neraz aj dlhšie, zvlášť ak je dojčené.
Prítomnosť rodiča – prirodzená potreba
„Čo naozaj dieťa potrebuje? Svoje prirodzené životné prostredie – hruď svojej mamy (alebo otca), bez ohľadu na to, či sa dojčí alebo nie. Takže nech sa nachádzate v akejkoľvek fáze dojčenia či nedojčenia, dajte preč všetky nadbytočnosti ako perinka, ortopedické nohavičky, a čím je dieťa menšie, tak aj oblečenie, ideálne len plienočka. Ďalší krok je vaše pohodlie. Pohodlne sa usaďte, oprite dozadu. Maximálne sa vyzlečte, čím je dieťa menšie, tým sa viac obnažte na hrudi. V kontakte koža na kožu sa spúšťa najviac oxytocínu. Teraz si dieťatko položte na seba bruškom na bruško, hlavičku medzi prsia. Presne toto dieťa potrebuje, bez ohľadu na to, ako sa kŕmi,“ približuje laktačná poradkyňa Jana Michálková na svojom portáli Dojčenie.eu priority bábätka, z ktorých jasne vyplýva, že odlúčiť dieťa od matky na dlhé hodiny nie je žiaduce.Ak je dieťa dojčené, naviazanosť na matku je ešte silnejšia, a to dokonca aj vo vyššom veku. Je normálne, že i deti vo veku dvoch či troch rokov ešte stále potrebujú spať pri rodičoch a dojčiť sa niekedy i v noci. „Generácia našich rodičov bola zvyknutá na model kŕmenia z fľaše a na to, že deti dávali k starým rodičom na noc alebo aj na týždeň už od veľmi útleho veku. Táto predstava nie je aplikovateľná pri dojčených deťoch. Ľudia, ktorí nie sú zvyknutí a dojčenie, netušia, čo nočné dojčenie pre dvojročné dieťa znamená, aké náročné by preň bolo stráviť noc mimo domu, prečo by si ho nemohli na pár dní vziať,“ vysvetľuje združenie MAMILA na svojej facebookovej stránke.
Príklad namiesto rečí
Vysvetľovanie dôvodov prarodičom býva v takýchto prípadoch málo účinné, poradkyne z MAMILY odporúčajú rodičom skôr trpezlivosť ísť príkladom. „Skúste svokrovcom alebo svojim rodičom umožniť to, aby boli s vaším dieťaťom v čase, keď je to vhodné, aby ho čo najlepšie spoznali a aby s ním mohli tráviť čas. Práve to, že dieťatko budú dobre poznať, im prinesie pochopenie, že spoločne strávená noc by bola nocou plnou plaču namiesto vysnenej príjemnej noci. Zároveň ich uistite, že ich čas ešte len príde, jedného dňa dieťatko samé od seba bude túžiť stráviť noc u nich a bude nadšené, keď mu to dovolíte. Všetko má svoj čas,“ radí MAMILA.Príklad Kristíny im dáva za pravdu. Tá mala šťastie, že rodičia ani svokrovci na ňu nenaliehali. Ako žartom dodáva, možno aj preto, že zažili, ako jej syn dokáže hlasno kričať. „Dnes má syn štyri a pol roka a nemá vôbec problém ostať na noc bez nás. Posledný mesiac bol tri dni u starých rodičov, ďalšie dva u kamarátky, keď sme s manželom boli služobne rozcestovaní a vôbec nezafňukal, že mu chýbame. Je však fakt, že prvé štyri roky sa odo mňa takmer nepohol. Bol dojčený a jednoducho som vedela, že potrebuje zaspať pri mne. Sám si to aj žiadal a ja som mu vyhovela. Teraz je rád samostatný a ja mám pocit, že sme urobili dobre, že sme ho do ničoho netlačili. Ako sa vraví – čoho má dieťa dosť, toho sa nedožaduje. A on sa teraz teší, ak môže prespať u dedka rovnako ako my s manželom,“ vraví Kristína.
