Záujem dieťaťa je prvoradý, zhodujú sa všetci. Nie však už, čo ten záujem dieťaťa vlastne je.
Foto: shutterstock.comRodinné prostredie je pre dieťa to najlepšie, a na to by sa mala zameriavať sociálna práca. Túto myšlienku zdôrazňujú aj odborníci na Slovensku, ktorí sa snažia, aby aj náš systém predovšetkým hľadal cesty, ako môže rodina zostať spolu. Účinnou pomocou je model Stretnutí rodinného kruhu spoločnosti Úsmev ako dar, ktorý ale napriek skvelým výsledkom stále nie je samozrejmosťou v širokej praxi.
Takáto práca s problémovou rodinou spočíva v stretnutiach, počas ktorých príbuzní a ľudia spätí so životom ohrozeného dieťaťa hľadajú s odborníkmi možnosti riešenia. Vychádza sa z toho, že rodina sama najlepšie pozná svoju situáciu, a často iba potrebuje posilnenie, podnet k iniciatíve a pomoc pri obnovení narušených vzťahov. O tom, že tento model funguje, svedčia najlepšie čísla: Za 12 rokov sa odborníkom na Slovensku podarilo zorganizovať Stretnutie rodinného kruhu pre 180 rodín a ich úspešnosť je viac ako 92 %.
„Reakcie rodín bývajú veľmi pozitívne. Stretnutia im pomáhajú uvedomiť si svoju úlohu v živote dieťaťa, posilniť spolupatričnosť, ujasniť si možnosti a zároveň aj povinnosti. Najdôležitejšie však je, aby všetci zainteresovaní dodržiavali to, na čom sa v spoločnom pláne dohodli,“ vysvetlil koordinátor projektu Stanislav Kret z Úsmev ako dar.
Dôležité pritom je, že dieťa zostáva v spojení so všetkými dôležitými osobami vo svojom živote, aj keď sa niekedy stáva, že je z objektívnych dôvodov na nejaký čas od rodiny odlúčené.
„Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné a ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia,“ pripomenula európske právne štandardy zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Zdôrazňuje, že hlavným cieľom je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom. Rodinné putá majú byť zachované s výnimkou prípadov, keď je to úplne nevhodné pre dieťa.
Práve stretnutia rodinného kruhu môžu tomu významne napomôcť. „Postupne znižovať počty detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou v Centrách pre deti a rodiny a naplniť ich právo vyrastať so svojou vlastnou či širšou rodinou,“ spresnil predseda Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Tento model navyše odbremeňuje preťažených sociálnych pracovníkov, ktorí často ani nemajú možnosť do hĺbky spoznať fungovanie širšieho rodinného systému.
„Celosvetovo sa neustále potvrdzuje, že najdôležitejšou podmienkou úspechu pri práci s ohrozenými rodinami je kvalita vzťahu medzi rodinou dieťaťa a zodpovednými profesionálmi. Kľúčovým faktorom je to, či sa svet profesionálov odváži prijať víziu rodinnej skupiny ako sprievodcu pri zabezpečovaní potrebnej pomoci,“ zdôraznil Rob Van Pagée, implementátor a hlavný metodik Family Group Conference pre Európu, člen skupiny, ktorá tento model práce zaviedla v Holandsku a pomáha ho implementovať v ďalších krajinách.
