Kradne nórsky štát deti, alebo ich chráni? Cudzinci sa boja

ČTK, gb, 10. októbra 2018 o 16:44

„Keď niekto zaklope na dvere, deti majú strach. Boja sa, že si pre ne zase niekto príde,“ hovorí Jaquline neistou nórštinou o sporoch so sociálnou službou krajiny Barnevernet, ktorú mnohí obviňujú z neoprávneného rozbíjania rodín. Oči má pri tom vlhké.

Nórska sociálna služba Barnevernet vzbudzuje obavy.

Foto: Shutterstock.com

Okrem chvályhodnej pomoci rodičom, ktorí majú problém s výchovou, neváha Nórsko odoberať deti z rodín, ak usúdi, že sa o ne rodičia nestarajú a nechovajú sa k nim pekne. Problém sa často týka cudzincov, dotknuté rodiny hovoria doslova o únosoch detí.

V kráľovstve s piatimi miliónmi obyvateľov bolo v roku 2014 odobraných rodičom 1 665 detí, z toho 424 matkám, ktoré sa narodili v cudzine. Vyplýva to zo štatistík Barnevernetu.

Jaquline a jej manžel Joe Joseph, ktorí pochádzajú zo Srí Lanky, prišli o svoje deti bez akéhokoľvek varovania 14. novembra 2017 v Bergene, druhom najväčšom nórskom meste. Namiesto toho, aby sa v ten deň ako obvykle vrátili zo školy, boli dve dievčatá vo veku osem a dvanásť rokov a šesťročný chlapec s okamžitou platnosťou umiestnení do náhradnej starostlivosti. Stalo sa tak po anonymnom oznámení, že v rodine dochádza k násiliu. Nórske zákony zakazujú telesné tresty, vrátane buchnutia po zadku.

Strojník Joseph a príležitostná pomocníčka v detskom kútiku Jaquline boli podľa súdnych dokumentov obvinení, že svoje deti bili vlajkou a drevenou naberačkou, najstaršiemu synovi nadávali a najmenšie dieťa porezali na ruke nožničkami. Dvojica priznáva iba to, že v rodine občas padla facka.

„Barnevernet má sklon dávať všetkých cudzincov do jedného vreca. Pretože nie sme Nórovia, bijeme podľa úradu všetky naše deti palicami alebo páskami,“ hovorí Jaquline.

Na konci súdneho maratónu boli rodičia podmienečne odsúdení k 15 dňom väzenia kvôli fackám. Súd to označil ako kultúrnu odlišnosť a správanie, ktoré sa dá napraviť. Rozhodol, aby dve najmladšie deti postupne vrátili rodičom. Šesť mesiacov po rozsudku opustili manželia v obavách z Barnevernetu s mladšími deťmi rýchlo Bergen a usadili sa v hlavnom meste Osle. Vzdali sa bergenského domu i zamestnania.

„Museli sme uniesť vlastné deti,“ vysvetľuje Joseph. Podobné prípady sa v správach objavujú pravidelne a presahujú hranice. Tisícky ľudí od Melbourne po Budapešť na jar protestovali proti tomu, že úrad vzal deti rumunsko-nórskemu páru. Jedno z nich malo len tri mesiace, rodičom ho už vrátili.

Jeden prípad sa týkal aj Slovenska. Iba dva mesiace sa manželia Ladickí tešili zo svojej novorodenej dcéry. Potom im na žiadosť Barnevernetu dieťa vzali. Slovenský otec a nórska matka síce dvakrát vyhrali súd, ale ich potomok je stále u pestúnov. Rodičia bojujú už tri roky. Svoje nádeje upierali k nórskemu najvyššiemu súdu, ale ten sa vyjadril, že záležitosťou sa nebude zaoberať.

Manželia teraz chcú, aby o ich prípade rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Bernevernet svoje konanie vysvetľoval tým, že matka nie je schopná dieťa dobre vychovať, pretože nepočuje a sama si v detstve prešla pestúnskou starostlivosťou. Ďalšími argumentmi malo byť, že dieťa a rodičia neudržujú dostatočný očný kontakt a rodina odmietla dochádzať do štátneho zariadenia na sledovanie vývoja detí.

Nie je jednoduché zistiť, kde je pravda. Rodiny sa môžu v médiách brániť, ale úrady nie. „Hovorí sa, že rodičom-cudzincom berieme deti, pretože chceme zvýšiť genetickú rozmanitosť obyvateľstva. Keď to čítam, mám stiahnutý žalúdok,“ uviedol Kai-Morten Terning, štátny tajomník nórskeho ministerstva pre deti a mládež.

O náhradnej starostlivosti ako poslednom možnom riešení nerozhoduje Barnevernet, ale na jeho odporúčanie niekoľkočlenný orgán alebo súd. Asi sto odborníkov, advokáti, psychológovia či sociálni pracovníci, napísalo minulý rok otvorený list, v ktorom Barnevernet označujú ako „nefunkčnú organizáciu, ktorá je zodpovedná za množstvo nesprávnych rozhodnutí s vážnymi dôsledkami.“

„Otázkou nie je len to, či deti sedia na stoličke alebo jedia rukami alebo nie. Najčastejšie ide o to, že v Nórsku je nezákonné deti biť alebo fackovať, zatiaľ čo v iných kultúrach to tak byť nemusí,“ vysvetľuje pod podmienkou anonymity jedna zo zamestnancov sociálnej služby Barnevernet.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >